Z mabiłaj da mahiły
Jak viadoma, vykarystańnie mabilnych telefonaŭ – dosyć škodny zaniatak. Sioleta ŭviosnu ja, jak pierakładčyk, musiŭ pajechać u Maskvu, dzie nas u hateli sustrakaŭ amfitryjon – 35-hadovy brazylec Serdžyjo, jaki 12 hod pražyŭ u Rasiei, čałaviek daścipny j śmiašlivy. Padychodzim da jaho ŭ chole, a jon nam machnuŭ laniva rukoju, i dalej jak durny chodzić tudy-siudy i sam z saboju razmaŭlaje. Ja byŭ užo hatovy zapisać Serdžyjo ŭ varjaty, ale raptam ubačyŭ u jaho maleńki navušnik, ad jakoha išoŭ drocik da mabilnika na pojasie. Na drociku – mikrafon.
Jak vyjaviłasia, rasiejskija ŭłady zabaranili brać u ruki sotaviki padčas kiravańnia aŭtom. Voś aperatary i znajšli takoje vyjście. Pytajusia ŭ Serdžyjo, čamu ž zaraz, u hateli, nia ŭziać słuchaŭki ŭ ruku, zručniej ža. A toj: “Mabiły vypramieńvajuć roznuju brydu, a ja jaje da svajoj hałavy padnosić budu? Nie, hałava – samaje hałoŭnaje, što jość u mužčyny. Bieź jaje žyć nielha”. “Dyk i tut, unizie, taksama važny orhan. Što ž za žyćcio bieź jaho?” I tut brazylec, ni słova mnie nia kažučy, padklikaje adnaho ź biełaruskich delehataŭ – pažyłaha, ź siviznoju mužčynu: “Tavaryš, raspaviadzi maładomu čałavieku, jak možna žyć biaz hetaha. Ja ž pakul nia viedaju, a ŭ ciabie taki-siaki dośvied, vidać, užo jość”.
Heta śmiecham. A kali surjozna, dyk usie pryłady, ź jakimi sutykajecca čałaviek u budzionnym žyćci, u tym liku sotavy telefon, biaśpiečnyja, z punktu hledžańnia elektramahnitnaha pola ŭžo na adlehłaści adnaho metru. Jasna, što razmaŭlać pa telefonie, adstaŭlajučy jaho na metar ad siabie niazručna, ale kali la vucha trymać tolki słuchaŭku, spałučanuju drotam z reštaj korpusu, to heta źmianšaje apramieńvańnie na 92%.
Kali ž vy karystajeciesia sotavym telefonam zvyčajnym sposabam, prostym dokazam škodnaha ŭździejańnia jość nahravańnie hałavy ŭ miescy jaje dotyku da aparatu: temperatura tutaka budzie vyšejšaja prykładna na 2oS za susiednija zony. Z takimi mocnymi enerhietyčnymi ŭździejańniami čałaviek bolš nidzie nie sutykajecca. Zhodna sa švedzkimi i finskimi daśledavańniami, sotavik uździejničaje na centralnuju nervovuju systemu, prytuplaje refleksy. Toje ž i z pamiaćciu. Zaletaś u Švecyi i Narvehii daśledavali 12 tys. karystalnikaŭ mabilnikaŭ, dyk 20% ź ich skardzilisia na hałaŭny bol, ciažkaści z pamiaćciu i kancentracyjaj. Heta byli samyja aktyŭnyja karystalniki. Zaležnaść pamiž časam karystańnia j źmienami nervovaj systemy amal dakazanaja, ale heta zusim nia značyć, što vykarystańnie sotavaha pravakuje niejkija chvaroby: zafiksavanyja źjavy mohuć być časovymi dyj nie vyklikajuć ciažkich nastupstvaŭ.
Eŭraźviaz vydatkavaŭ na daśledavańnie ŭździejańnia “mabiły” na zdaroŭje 20 młn. eŭra, stolki ž dali vytvorcy telefonaŭ. Stvorany admysłovy fond, što budzie zajmacca takimi daśledavańniami.
Užo ciapier admysłoŭcy raspracavali šerah paradaŭ. Jany kažuć, što najbolš škodna karystacca sotavikam u pravincyi, na miažy pieradavalnych mahčymaściaŭ, kali dziela suviazi spažyvajecca maksymum enerhii, častka jakoj traplaje i da vašaje hałavy. Dziela svajho zdaroŭja pakłapaciciesia taksama pra lepšuju suviaź – ustańcie, padydzicie da akna, vyjdzicie z mašyny. Nia varta vieryć u niejkija nakładki, što nibyta źmianšajuć vypramieńvańnie. Heta łuchta, bo prynieści jany mohuć tolki škodu: paharšajecca suviaź, i telefonu davodzicca ŭzmacniać syhnał, jaki znoŭ ža abrynajecca na vašuju hałavu.
Vialikaja roźnica isnuje i pamiž roznymi madelami. Lepš vybirać telefon z antenkaj – usio ž dalej ad hałavy. Najlepš mieć dźviuchsystemny telefon, kab u mieście jon pracavaŭ na častacie 1800 Mhc, a pa-za miestam na 900 Mhc. Čałaviečaja ž hałava maje rezanansavuju častatu 400 Mhc, heta značyć chvali takoj samaj daŭžyni najbolš uździejničajuć na mozh. Pieršyja “mabiły” pracavali na častacie 450 Mhc. Ciapier u miestach najbolš pašyranyja systemy, što pracujuć na 1800 Mhc. Hetyja telefony patrabujuć mienš mahutnaści, ale dla ich nieabchodnaja huściejšaja sietka stancyjaŭ.
Hotlib Dymza
Kamientary