№ 20 (282), 31 traŭnia 2002 h.
Rašeńnie pra devalvacyju pryniataje
Razam z rublom moža zvalicca premjer Navicki
Va ŭradzie cyrkulujuć upartyja čutki, što rašeńnie ab devalvacyi biełaruskaha rubla prezydenckaj administracyjaj pryniataje. Ciapier, pavodle našych źviestak, idzie tolki pralik taho, na kolki śled abiascenić rubiel.
Źmianšeńnie vartaści rubla adnosna inšych valutaŭ abierniecca źnižeńniem zarobkaŭ i pensij u dalaravym ekvivalencie. Pamienšaje nahruzka na biudžety dziaržavy i pradpryjemstvaŭ dy źnizicca dola zarobkaŭ u sabiekošcie pradukcyi. Heta patrebna nia stolki navat dziaržaŭnamu biudžetu, kolki pradpryjemstvam, aryjentavanym na ekspart. Ichnaje ekanamičnaje stanovišča za apošni hod rezka pahoršyłasia. Asabliva ŭ tych, što pracujuć na rasiejski rynak. Zapavolvańnie tempaŭ rostu ekspartu (da 2,2% u studzieni-krasaviku) stała zaŭvažacca navat u źviestkach Minstatu, jakija ŭmiejuć dzivosnym čynam zachoŭvać imunitet da vahańniaŭ haspadarčaha stanovišča.
Zavyšany kurs rubla — vynik pieradvybarnaha padvyšeńnia zarobkaŭ da 100 dalaraŭ letaś. Jano było dasiahnuta jak metadam prostaha pavieličeńnia, tak i ŭ vyniku značnaha adstavańnia rostu kursu rubla adnosna dalara ad tempu rostu inflacyi.
Pradpryjemstvy, što pracujuć na ŭnutrany rynak, ad zavyšanaha kursu rubla vyjhravali, bo jon stymulavaŭ pakupnickuju zdolnaść biełarusaŭ. A voś pradpryjemstvy, aryjentavanyja na ekspart, madziejuć. U cełym, 47% pradpryjemstvaŭ ciapier stratnyja. Ahulnaja rentabelnaść subjektaŭ haspadarańnia nabližajecca da nula. Niahledziačy na zachavańnie letašniaha ŭzroŭniu inflacyi (jana spryjaje rostu vytvorčaści), tempy pavieličeńnia vałavoha ŭnutranaha praduktu za pieršyja čatyry miesiacy sioleta skłali 4,1%. Iznoŭ ža — pavodle aficyjnaj statystyki, u jakuju da kanca nia vierać navat samyja zaciatyja rynkavyja sacyjalisty.
U krasaviku valutnyja nakapleńni Nacbanku vyraśli na 35 młn. dalaraŭ. Jość svaja racyja ŭ tym, kab apiaredzić padziei i pajści na niepaźbiežnuju — hetak miarkujuć pramysłoŭcy — devalvacyju da taho, jak da jaje stanuć zmušać devalvacyjnyja čakańni. Siońnia ž devalvacyja praličvajecca jak papieradžalnaja, a nia vymušanaja miera.
I vyhladaje na toje, što ekanamisty z prezydenckaje administracyi sapraŭdy prysłuchoŭvajucca da pramysłoŭcaŭ i schilajucca da svajho pravieranaha noŭ-chaŭ ažyŭleńnia zastojnaje ekanomiki — abiasceńvańnia rubla. Za 2001 h. naš rubiel straciŭ svaju vartaść u dačynieńni da dalara na 33,56%. Za toj samy čas rasiejski rubiel patańnieŭ na 9,26%, małdaŭski lej — na 7,35%, kazachski tenhie — na 5,94%, a ŭkrainskaja hryŭnia i kirhiski som navat umacavalisia ŭ dačynieńni da dalara ZŠA — na 3,47 i 1,28% adpaviedna. Sioletni naš pakazčyk, miarkujučy pa ŭsim, pieravysić i letašni, i zaplanavany na hety hod.
Pierad devalvacyjaj možna čakać ažyjatažnaha popytu na zamiežnuju valutu i adpłyvu rublovych aščadžeńniaŭ z bankaŭskich rachunkaŭ. Tamu infarmacyja pra mahčymuju devalvacyju trymajecca ŭ tajamnicy.
U Nacbanku čutki pra rezkuju devalvacyju nacyjanalnaj valuty abviarhajuć: “Devalvacyja rubla ŭžo adbyvajecca, ale heta planavy praces. Štomiesiac rubiel devalvujecca na 2%: pry kancy hodu kurs u dačynieńni da dalara pavinien skłaści 1860—1920 rubloŭ, jak i planavałasia”.
Nie dapuskajuć vierahodnaści chutkaj devalvacyi i niekatoryja niezaležnyja ekanamisty. Pavał Danejka: “Ja nie mahu pavieryć hetamu, bo Nacbank pryniaŭ prahramu dziejańniaŭ, aryjentavanuju na ćviordy kurs rubla. Ciapier kryzysu jašče niama... U perspektyvie, niedzie pry kancy hodu rubiel moža abrynucca, ale nie ciapier”.
Kali devalvacyja ŭsio ž adbudziecca, značyć, ciapierašniaja administracyja krainy zastajecca aryjentavanaju na intaresy pramysłovaha łobi i pierš za ŭsio — na patreby pradpryjemstvaŭ, što pracujuć na rasiejski rynak.
Mikoła Buhaj
Kamientary