Dniami byŭ na kanferencyi, dzie abmiarkoŭvałasia dalejšaje pašyreńnie Eŭraźviazu. Sa ździŭleńniem daviedaŭsia, što jašče try hady tamu na tych, chto kazaŭ, što Biełaruś u chutkim časie da EZ nie dałučycca, u Bruseli fyrkali dy nazyvali takija razmovy “niekarektnymi palityčna” i “abraźlivymi dla našych uschodnich susiedziaŭ”.
Ciapier pra takuju dalikatnaść možna zabycca. Ale ž kaliści (“aściarožnyja aptymisty” havorać pra 2020 h.) i my budziem pieramaŭlacca z Bruselem pra ŭmovy dałučeńnia da Eŭraźviazu. Tady, akramia hałoŭnych prablemaŭ (kolki daduć hrošaj na prystasavańnie da “EZ-standartaŭ”), buduć i drobnyja, kštałtu tych, jakija maje ciapier Polšča. Varta pryhledziecca da dośviedu susiedziaŭ, kab padrychtavacca.
Polskaje vino
U Eŭraźviazie nie razumiejuć, što takoje “mocne wino owocowe” (pa-polsku siarod amataraŭ “wiњniaki”, dalar za litar, a pa-nasku — “čarniła”). Ad vytvorčaści hetaha cudoŭnaha napoju palaki — peŭna, z tych samych pryčynaŭ, što i biełarusy, — admovicca, asabliva ŭ chałodny zimovy peryjad, nia mohuć, tamu byŭ znojdzieny kampramis. Na plaškach pavinna być napisana nie “višnioŭka” ci “suničnaje”, a “Polish wine” (polskaje vino), kab kožny eŭraźviazaviec viedaŭ, što hetaha nia varta kuplać, kali jdzieš u prystojnyja hości. A što budzie, kali praź jakich 15 hadoŭ da Eŭraźviazu dałučymsia my sa svaim “Kryžačkom”? Jon što — taksama “Polish wine”? Voś dzie prablema dla bruselskich ekspertaŭ!
Centar Eŭropy-2
Napiaredadni zaprašeńnia ŭ Eŭraźviaz, palaki adkryli na svajoj terytoryi hieahrafičny centar Eŭropy. Jaho navat televizija pakazvała: biełastockaja viosačka z draŭlanymi chatkami, žychary jakich čakajuć eŭrapiejskich investycyjaŭ. Na niekatorych chatkach navat paprybivali błakitnyja ściažki z žoŭtymi zoračkami. “Eŭrakraty”, napeŭna, pieradaču hetuju hladzieli, tamu dali Polščy bolš hrošaj na sielskuju haspadarku, čym planavali.
Ale ž centar Eŭropy — la voziera Šo na Hłyboččynie! Niaŭžo palaki pra heta nia viedali? A mo admysłova prydumali ŭsio, kab Eŭropa paškadavała? U lubym vypadku, praz tuzin hadoŭ, kali navat sami palaki pra ŭsio zabuducca, my taksama zdymiem kranalnuju pieradaču pra naš centar Eŭropy — dadatkovyja eŭrabanknoty nie paškodziać.
Kalinoŭski zmahajecca
Hałoŭnyja sprečki pamiž Varšavaj i Bruselem tyčylisia datacyjaŭ na sielskuju haspadarku. Hetaje pytańnie najbolš zaciata adstojvaŭ polski ministar sielskaj haspadarki ź lehiendarnym proźviščam Kalinoŭski. Ledź nia kožny chlebarob z Hajnaŭskaha pavietu hetaje proźvišča viedaje. Zapytajucca ŭ jaho jakija-niebudź BBC: “Uot du ju, maŭlaŭ, dumajecie pra pamier datacyjaŭ, što prapanoŭvaje vam European Union?” A jon im: “ministar Kalinoŭski, panovie, nas nia kinie, jon za nas zmahajecca”, — i h.d.
A ci viedajuć biełarusy proźvišča svajho ministra sielskaj haspadarki? Treba hetaje pytańnie “padciahnuć”, a to lapniem potym VVS, što nia viedajem, chto za datacyi zmahajecca.
Niebiaśpiečnaja luboŭ da sportu
Polski vice-premjer i ministar finansaŭ sp.Kałodka, jaki taksama byŭ u Kapenhahienie, aktyŭna zajmajecca sportam. Štoranicy biehaje 15 km! Nie admoviŭsia jon ad svajoj zvyčki navat u dzień apošnich pieramovaŭ pra dałučeńnie da Eŭraźviazu — dyj pabieh pa Kapenhahienie. Biehaŭ, biehaŭ, ledź znajšoŭ darohu nazad da hatelu, a achova jaho nie puskaje! Što za vice-premjer u “adydasach” — heta ž antyhlabalist niejki! Daviałosia ledź nie samoha premjera vyklikać, kab paćvierdziŭ, što heta sapraŭdy jahony namieśnik-spartoviec. U vyniku polskaja delehacyja ledź nie spaźniłasia na pieramovy i mahła praz adnaho čałavieka ŭvieś marafon da Eŭraźviazu prajhrać.
U Biełarusi siarod kiroŭnych elitaŭ chiba tolki adna asoba viadomaja haračaj luboŭju da sportu. Zastajecca spadziavacca, što, kali dojdzie da pieramovaŭ z Bruselem, jaje ni ŭ jakich biełaruskich delehacyjach nia budzie. Z łyžami napeŭna ŭ hatel nia puściać.
Alaksiej Dzikavicki, Varšava
Unikalnyja zdymki budaŭnictva Staroha mosta ŭ Hrodnie. Chto fatahrafavaŭ niebiaśpiečnyja kiesony, u jakich ludzi ryzykavali na dnie Niomana, kab pastavić apory? ŠMAT FOTA
Kamientary