Archiŭ

Telekinez u redakcyi «NN»

Mahdzi Ameli  FOTA ANDREJA LANKIEVIČA

Iranski psycholah Mahdzi Ameli abiacaje za paŭhodu navučyć luboha ruchać pradmiety pozirkam.

Mahdzi Ameli FOTA ANDREJA LANKIEVIČA
Kali ja pieršy raz heta ŭbačyŭ, mnie stała nijakavata. Ja byŭ u haścioch u doktara Mahdzi Ameli ŭ Mašhadzie. Haspadynia častavała mianie, a haspadar miž tym pierasoŭvaŭ pozirkam cukierki. Albo ŭźnimaŭ manetu nad hałavoj i chadziŭ pa chacie, a maneta ruchałasia nad im. Zrazumieła, ja čytaŭ pra heta raniej, ale nia vieryŭ.

Paźniej u Iranie mnie daviałosia sutyknucca ź jašče bolšymi štukarstvami. Na aŭhanskaj miažy, u Charasanie, mianie znajomili ź śviatarami, što mahli pozirkam ruchać ciažkija šafy j kufry. Ale heta što, kazali jany, voś u Kumie žyvie ajatałah, jaki padčas malitvy ŭzdymajecca ŭ pavietra na svaim malitoŭnym kabercy. Na žal, ja tak i nia vybraŭsia ŭ Kum papytać u jaho parady na žyćcio.

Były baj, a ciapier vykładčyk Tehieranskaha ŭniversytetu doktar Džahanbachš, bačačy majo ździŭleńnie, kazaŭ: «Vy, eŭrapiejcy, vychavanyja ŭ pazytyvisckich hramadztvach i ciahnieciesia da našaj mistyki. A my nia viedajem, jak pazbycca mistycyzmu, što nie daje nam raźvivacca, nia viedajem, jak pryvučyć našych ludziej da dakładnaści, jakuju vychoŭvajuć dakładnyja navuki». Tak, mistyki na Ŭschodzie bahata, a dakładnaja navuka dahetul vyhladaje vyciahnutaj ź miaška Chadžy Nasredzina.

Pierad Novym hodam moj znajomy doktar Ameli zavitaŭ u Biełaruś. Jon chacieŭ by zastacca ŭ našaj krainie nazaŭždy. Irancam Biełaruś padajecca krainaj svabody, eŭrapiejskaj i raźvitaj.

U čas znachodžańnia sp.Mahdzi ŭ redakcyi «NN» žurnalisty dakumentalna zafiksavali jaho niezvyčajnyja zdolnaści. Doktar taksama adkazaŭ na pytańni.

«NN»: Jak Vy nazyvajecie hety fenomen?

Mahdzi Ameli: Siła kancentracyi ŭvahi.

«NN»: Usie ludzi zdatnyja na hetkaje?

M.A: Kožny čałaviek maje try asnoŭnyja vymiareńni. Pieršaje jaho vymiareńnie — cieła. Druhoje — duša, duch. Treciaje — jahonyja zdolnaści, bahaćcie, zakładzienaje ŭ nas Usiavyšnim. Siońniašni čałaviek dasiahnuŭ prahresu ŭ pieršym i druhim vymiareńniach, ale ŭ trecim vymiareńni značnych i hetak patrebnych krokaŭ nia zroblena. Tamu siońniašni śviet nia moža dać čałavieku adčuvańnia sapraŭdnaha ščaścia. Daje bieźlič raznastajnych asałodaŭ, ale asałoda — heta zusim nia ščaście. Siońniašni śviet zdajecca mnie vialikaj viaźnicaj. Jana śvietłaja i pryvabnaja znadvorku, ale ŭsiaredzinie — ciemra. Ludzi źjaŭlajucca viancom Boskaha tvareńnia. Ale hetyja samyja vysakarodnyja istoty pastajanna źniavolenyja niejkimi drobnymi turbotami. Čakajučy skonu, jany zaniatyja paŭtoram adnaho j taho samaha z pakaleńnia ŭ pakaleńnie.

Chiba heta žyćcio? Tolki spaznaŭšy vielič našych zdolnaściaŭ i talentaŭ, raskryŭšy ich, my zrazumiejem, dziela čaho stvoranyja j žyviom. «Siła kancentracyi ŭvahi» — pieršy etap raskryćcia čałaviečych zdolnaściaŭ, pieršy pośpiech na darozie samaspaznańnia.

Kožny čałaviek moža raźvić siłu kancentracyi ŭvahi. Hospad zakłaŭ u nas mnostva nievymierna bolš mahutnych zdolnaściaŭ, ale tolki toj, chto spaznaje j raskryje ich u sabie, zmoža imi skarystacca.

«NN»: Jak raskryć hetyja zdolnaści?

M.A: Heta niaciažka. Toje, što vy sfatahrafavali, — ništo, ja mahu šmat bolšaje, ale ciapier ja zmučany darohami.

Ja hatovy dapamahčy ŭsim achvotnym raskryć svaje zdolnaści. Kali biełaruskija ŭłady daduć mnie mahčymaść žyć u vašaj krainie, ja zaprašu ŭsich achvotnych vučycca. Uźnimać nievialikija kavałki papiery možna navučycca prykładna za paŭhodu.

«NN»: Hetyja zdolnaści majuć niejkaje dačynieńnie da «daskanałaści» duchu?

M.A: Nie. Hetkaja praktyka spryjaje duchoŭnamu rostu, ale zusim nie pakazvaje na ŭzvyšanaść ci daskanałaść niečaha duchu. Heta mohuć rabić i złačyncy. Z relihijaj taksama prostaj suviazi niama — rabić takoje moža musulmanin, chryścijanin, ateist. Ale zdolnaść hetaja zakładziena ŭ nas Boham.

«NN»: Jakim čynam, na Vašu dumku, čałaviek maje ruchacca da daskanałaści?

M.A: Najvyšejšaja mudraść palahaje ŭ tym, kab spaznać siabie. Navat spaznańnie Boha biez spaznańnia siabie — marnaść. Padmurkam budynku samaspaznańnia jość rozdum. Ja maju na ŭvazie razvažańnie nad adpaviednaj «syravinaj», pieradusim nad saboj, jakoje viadzie da spaznańnia. Spaznańnia, što naradžaje j pieścić u čałavieku luboŭ. Luboŭ, jakaja pryvodzić čałavieka ŭ ruch. Ruch jak Raźvićcio, što viadzie da daskanałaści.

Hutaryŭ Siarhiej Rak

Prakamentavać ubačanaje my paprasili biełaruskaha fizyka Ihara Mikłaševiča.

«NN»: Jakim terminam možna nazvać hetuju źjavu — ruchańnie pradmietaŭ pozirkam? Ci była jana kali zaśviedčanaja navukova?

Ihar Mikłaševič: Takaja źjava zaviecca telekinez, i navukova jana nikoli nie była zaśviedčanaja. Telekinez nibyta naziraŭsia, ale — «u chatnich umovach». Kali ž navukoŭcy stavili hety eksperyment zhodna z usimi praviłami, zaŭsiody vyjaŭlali niejkuju chibu, falšavańnie, niezaŭvažnaje ŭ zvyčajnych umovach. Najčaściej heta prosta krucielstva — «sprytnaść ruk». Padkładajuć mahnity i h.d. Naahuł, nivodzin surjozny navukoviec u isnavańnie hetaj źjavy nia vieryć.

«NN»: Ci možna vytłumačyć telekinez z punktu hledžańnia navuki?

I.M.: My nia možam navukova abhruntavać telekinez. Sproby znajści krynicu jaho, biezumoŭna, byli, ale heta — sproby rastłumačyć nienavukovyja vyniki (bo karektna pastaŭlenych paśpiachovych eksperymentaŭ nie było) z navukovaha punktu hledžańnia.

Vam varta prapanavać čałavieku, jaki zajaŭlaje, što jon vałodaje takimi zdolnaściami, paŭtaryć usio ŭ niejkim navukovym asiarodku. Apošnim časam u hramadztvie źjaviłasia mnostva šarłatanaŭ z fenamenalnymi zdolnaściami. Treba adrazu zaprašać takich ludziej zaśviedčyć svoj dar u navukovych umovach.

My prapanavali doktaru Ameli paŭtaryć eksperyment u navukovych umovach. Jon zhadziŭsia: «Padčas nastupnaha pryjezdu ŭ Miensk hetaj viasnoj».

Siarhiej Radštejn

Kamientary

Ciapier čytajuć

Vynieśli prysud Palinie Zyl — błohiercy, jakaja stała nulavym pacyjentam spravy Hajuna, bo ŭ jaje znajšli tuju samuju spasyłku ad Matolki15

Vynieśli prysud Palinie Zyl — błohiercy, jakaja stała nulavym pacyjentam spravy Hajuna, bo ŭ jaje znajšli tuju samuju spasyłku ad Matolki

Usie naviny →
Usie naviny

Siońnia Jeŭropa piarojdzie na letni čas2

Banany pa 35 rubloŭ i buraki za 15: što i kolki kaštuje na Kamaroŭcy1

Rasijanka, ulubionaja ŭ Maskvu, vyjšła zamuž za biełarusa praz čatyry miesiacy paśla znajomstva — i pierajechała da jaho ŭ Brest19

Byłyja źniavolenyja žurnalistki sustrelisia ŭ Varšavie1

«Ja pažartavaŭ». Koŭł prakamientavaŭ słovy, što nie viedaŭ, dzie Biełaruś7

U Iranie patłumačyli źniknieńnie novaha viarchoŭnaha lidara1

Biełaruski chakieist staŭ najhoršym pa karysnaści ŭ NCHŁ2

Tam, dzie stahodździe tamu hučała biełaruskaja mova, siońnia panuje polskaja. Što zastałosia ad biełaruskich havorak u Litvie22

Doŭhija paznohci bolš nie ŭ modzie. A jakija ciapier u modzie?1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Vynieśli prysud Palinie Zyl — błohiercy, jakaja stała nulavym pacyjentam spravy Hajuna, bo ŭ jaje znajšli tuju samuju spasyłku ad Matolki15

Vynieśli prysud Palinie Zyl — błohiercy, jakaja stała nulavym pacyjentam spravy Hajuna, bo ŭ jaje znajšli tuju samuju spasyłku ad Matolki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić