Hramadstva

Padarunak na dzień naradžeńnia: papraŭki nakont vybaraŭ pastupiać na razhlad Łukašenku da 30 žniŭnia

Papraŭki ŭ vybarčaje zakanadaŭstva pastupiać na razhlad Łukašenku da 30 žniŭnia, paviedamiła pres-słužba prezidenta pa vynikach narady, što prajšła ŭ aŭtorak.

Ab asnoŭnych novaŭviadzieńniach zakonaprajekta raskazała staršynia Centralnaj kamisii pa vybarach i praviadzieńni respublikanskich refierendumaŭ Lidzija Jarmošyna. «Hety zakonaprajekt zusim nie źjaŭlajecca revieransam u čyjści bok. Heta pierš za ŭsio inicyjatyva centralnaj kamisii. Na naš pohlad, jon palapšaje pravavyja, palityčnyja i arhanizacyjnyja ŭmovy praviadzieńnia vybaraŭ», — skazała jana.

Pavodle jaje słoŭ, bolšaja častka źmianieńniaŭ tyčycca praviadzieńnia vybaraŭ deputataŭ pałaty pradstaŭnikoŭ.
Źmianiajecca paradak vyznačeńnia vynikaŭ vybaraŭ: prapanoŭvajecca pravodzić ich u adzin tur pry zachavańni dziejnaha ciapier barjera jaŭki vybarščykaŭ.

«U vypadku praviadzieńnia alternatyŭnych vybaraŭ pieramožca vyznačajecca pieravahaj hałasoŭ adnosna kankurentaŭ, heta značyć bolš choć by na adzin hołas. Kali vybary pravodzilisia na biezalternatyŭnaj asnovie, deputat budzie abrany, kali za jaho prahałasavała bolš čym 50% vybarščykaŭ, jakija ŭdzielničali ŭ hałasavańni», — adznačyła Jarmošyna.

Unosicca źmianieńnie ŭ sistemu vybarčych kamisij, što ŭtvarajucca pry praviadzieńni vybaraŭ deputataŭ pałaty pradstaŭnikoŭ.
Płanujecca dadatkova ŭtvarać siem terytaryjalnych vybarčych kamisij — šeść abłasnych i Minskuju haradskuju, jakim budzie pieradadzieny šerah paŭnamoctvaŭ ad centralnaj kamisii. Heta robicca ŭ metach spraščeńnia paradku raźmierkavańnia srodkaŭ respublikanskaha biudžetu na finansavańnie vybarčaj kampanii i ažyćciaŭleńnia naležnaha kantrolu za vykarystańniem hetych srodkaŭ, apieratyŭnaha razhladu vybarčych sprečak.

Uličvajučy, što bolšaść rašeńniaŭ na vybarach deputataŭ pałaty pradstaŭnikoŭ prymajecca na ŭzroŭni akruhovych kamisij, prapanoŭvajecca instytut člena kamisii z pravam daradčaha hołasu pry praviadzieni parłamienckich vybaraŭ pieranieści z uzroŭniu CVK na ŭzrovień akruhovych kamisij.

Inicyjujecca ŭvieści zabaronu na praviadzieńnie ahitacyi, nakiravanaj na zryŭ vybaraŭ, i źmianić paradak finansavańnia pieradvybarnaj ahitacyi kandydataŭ u prezidenty i deputaty.
Prapanavana admovicca ad biudžetnaha finansavańnia ahitacyjnych raschodaŭ kandydataŭ i pieradać hetyja srodki miascovym terytaryjalnym i akruhovych vybarkamam, kab jany vyrablali infarmacyjnyja buklety i razam z zaprašeńniem naviedać vybarčy ŭčastak rassyłali ich vybarščykam.

Za kandydatami ŭ deputaty i prezidenty budzie zachavana prava na biaspłatnaje vykarystańnie dziaržaŭnych ŚMI dla pieradvybarnych vystupleńniaŭ, debataŭ i apublikavańnia prahram. Kandydatam u prezidenty i deputaty ŭsich uzroŭniaŭ dajecca prava stvareńnia asabistych finansavych fondaŭ za košt ułasnych srodkaŭ, a taksama srodkaŭ hramadzian i jurydyčnych asob. Takoje prava ciapier ustanoŭlena zakonam dla kandydataŭ u deputaty Pałaty pradstaŭnikoŭ i kandydataŭ u prezidenty.

U suviazi sa spynieńniem biudžetnaha finansavańnia ahitacyjnych raschodaŭ Jarmošyna prapanavała ŭ piać razoŭ pavialičyć hraničnyja pamiery finansavych fondaŭ kandydataŭ u prezidenty — z 3 tys. da 15 tys. bazavych vieličyń, a kandydataŭ u deputaty PP NS — u try razy da 3 tys. bazavych vieličyń.
Hramadzianin, jaki zarehistravaŭ svaju inicyjatyŭnuju hrupu na prezidenckich vybarach, zmoža adkryć rachunak u banku dla stvareńnia vybarčaha fondu z času rehistracyi hrupy.

Asnoŭnymi dyskusijnymi pytańniami na naradzie stali normy ab źmianieńni paradku finansavańnia vybarčych kampanij kandydataŭ. U vyniku ŭdzielniki narady syšlisia na tym, kab pavysić tolki maksimalny pamier vybarčych fondaŭ na prezidenckich vybarach u try razy. Akramia taho, pryncypova nie adchilena prapanova ab tym, kab dać prava stvareńnia takich fondaŭ z času rehistracyi iniyjatyŭnaj hrupy.

U suviazi z adychodam ad biudžetnaha finansavańnia pieradvybarnaj ahitacyi miarkujecca, što kandydaty ŭ deputaty miascovych savietaŭ atrymajuć prava stvarać vybarčyja fondy pamieram da 30 bazavych vieličyń.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Nas u hrupie było 240. U pałonie — siamiora. Astatnija dvuchsotyja». Andrej ź Viciebska, toj samy čałaviek-adkryvačka staŭ adnym ź siami ščaśliŭcaŭ1

«Nas u hrupie było 240. U pałonie — siamiora. Astatnija dvuchsotyja». Andrej ź Viciebska, toj samy čałaviek-adkryvačka staŭ adnym ź siami ščaśliŭcaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Biełarusa, jaki doŭhi čas žyŭ u Rasii i handlavaŭ zapčastkami, asudzili za «sadziejničańnie ekstremisckaj dziejnaści»

Na Niamizie abvaliłasia šklanaja ścienka prypynku1

Dzie ŭ Minsku možna kupacca i jakija ŭmovy na plažach2

Hihanckaja źmiajuka napałochała ludziej u Mazyry. Vyśvietliłasia, što jaje vyhulvaŭ 12‑hadovy chłopčyk2

Biełarusam za miažoj prapanujuć aformić pašpart RR i padzarabić — mutnaja schiema2

Piekła ŭ Jeŭropie: samy haračy červieński dzień u historyi ŭ Hiermanii i Vialikabrytanii, admienieny kancerty, kolkaść zahinułych raście17

Bielhija i Jehipiet vyjšli ŭ płej-of mundyjala

Sarvała dach? U Biełarusi pradajuć kabryjalet Mercedes 1995 hoda amal za $50 tysiač2

Ukraina ŭdaryła piaćciu «Fłaminha» pa zavodzie ŭ Vałhahradzie, dzie vyrablajuć «Arešnik»15

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Nas u hrupie było 240. U pałonie — siamiora. Astatnija dvuchsotyja». Andrej ź Viciebska, toj samy čałaviek-adkryvačka staŭ adnym ź siami ščaśliŭcaŭ1

«Nas u hrupie było 240. U pałonie — siamiora. Astatnija dvuchsotyja». Andrej ź Viciebska, toj samy čałaviek-adkryvačka staŭ adnym ź siami ščaśliŭcaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić