Hramadstva

Padziemny pierachod sa šklanymi kubami na Arłoŭskaj amal hatovy

Praces uźviadzieńnia — a jon byŭ zusim nie imklivy — amal nichto i nie zaŭvažyŭ, chacia raboty vialisia ledź nie pasiarod horada, piša Onliner.by.

Novy padziemny pierachod, jaki pavinien złučyć «bierahi» vulicy Arłoŭskaj, abiacali jašče viasnoj minułaha hoda. Tady budaŭniki (mietrabudaŭniki!) vykapali adrazu try katłavany pa abodvuch bakach darohi: startavy, rabočy i pryjomny.

Dla niespraktykavanaha čałavieka hetyja katłavany mała čym adroźnivalisia ad tych, što zvyčajna robiać pry budaŭnictvie novych stancyj mietro: u «vyjemkach» źjavilisia žaleznyja pajasy, raściažki z trub.

Adnak łancužok surovych katłavanaŭ byŭ tolki pačatkam vialikaj pracy.

Śpiecyjalistam treba było pabudavać paŭnavartasny padziemny pierachod daŭžynioj bolš za 37 mietraŭ. I heta biez spynieńnia ruchu na pavierchni.

Usie raboty vykonvalisia stroha pad ziamloj. Pa sutnaści, byŭ vykapany mini-tunel mietro, tolki biez «Alesi» ci «Maryi» i dla piešachodnych patreb.

«Spačatku ŭ rabočym katłavanie mietadam haryzantalnaha bureńnia byŭ stvorany P-padobny kupał: na ŭsiu daŭžyniu pierachodu, a heta 37 mietraŭ, pa čarzie ŭciskalisia 28 mietaličnych trub, što ŭtvaryła achoŭny ekran. Potym pačałasia paetapnaja vyjemka hruntu i ŭstanoŭka mietaličnych ram. Kali ŭsie 30 ram zaniali svajo prajektnaje stanovišča, pačałosia zašyvańnie kanstrukcyi pierachodu mietaličnymi listami — tunel apranuŭsia ŭ mietaličnuju achoŭnuju «kašulu». Dalej prastoru pamiž kupałam z trub i ramnym karkasam zapoŭnili bietonam», — apisvali etapy rabot u «Minskbudzie».

https://img.belta.by/images/storage/news/with_archive/2026/000022_1782543075_788473_big.jpg

Hučyć składana. Ale zatoje jak efiektyŭna: nie było nivodnaha dnia, kab Arłoŭskaja «stała» z-za takoha maštabnaha i składanaha budaŭnictva.

Prykładna praz hod pierachod amal hatovy.Tyja samyja katłavany zasypany. Uvachodnyja hrupy ŭžo azdobleny škłom i plitkaj. Śpiecyjalisty dadajuć dekor — pierfaravanyja mietaličnyja płaściny z arnamientam. Da zapusku rychtujucca lifty.

Pa adčuvańniach, da taho momantu, kali pierachod stanie dastupnym dla ŭsich, zastalisia ličanyja dni.

«Heta druhi padziemny pierachod, jaki mietrabudaŭniki ŭzvodziać bieź źmieny schiemy ruchu transpartu. Pieršy prajekt byŭ paśpiachova realizavany za 8 miesiacaŭ zamiest narmatyŭnych 15 na skryžavańni pr. Niezaležnaści z vuł. Turaŭskaha i Kalinoŭskaha. Vopyt byŭ rekamiendavany da raspaŭsiudžvańnia, i voś vam vynik!» — nie chavajuć honaru ŭ «Minskbudzie».

Kamientary

Ciapier čytajuć

Rasijski miljarder, uradženiec Homiela Mielničenka vystupiŭ z prahramnym artykułam z apisańniem mahčymaha novaha paradku ŭ Jeŭropie40

Rasijski miljarder, uradženiec Homiela Mielničenka vystupiŭ z prahramnym artykułam z apisańniem mahčymaha novaha paradku ŭ Jeŭropie

Usie naviny →
Usie naviny

«Vam kaniec». Jak minčuk čatyry dni vadziŭ za nos machlaroŭ i čym skončyłasia9

Fizičnyja knopki viartajucca? Aŭtavytvorcy pačynajuć admaŭlacca ad sensaraŭ i vializarnych ekranaŭ12

Pad načnym udaram dronaŭ apynulisia try bujnyja naftavyja abjekty na poŭdni Rasii1

Navukoŭcy: pieršyja žyvioły na Ziamli byli vielmi drennyja ŭ seksie8

Francyja pieramahła Maroka i vyjšła ŭ paŭfinał čempijanatu śvietu. Mbape znoŭ nie rasčaravaŭ6

Biełarus pakazaŭ, jak zmahajecca z kałaradskimi žukami pry dapamozie pyłasosa VIDEA2

U ZŠA pamierła apošniaja žančyna z «žaleznym lohkim»1

Usio bolš jeŭrapiejskich biełych busłoŭ charčujucca na śmietnikach. Navukoŭcy zaniepakojenyja

Łaŭroŭ zajaviŭ, što Rasija budzie vajavać da poŭnaj kapitulacyi Ukrainy21

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Rasijski miljarder, uradženiec Homiela Mielničenka vystupiŭ z prahramnym artykułam z apisańniem mahčymaha novaha paradku ŭ Jeŭropie40

Rasijski miljarder, uradženiec Homiela Mielničenka vystupiŭ z prahramnym artykułam z apisańniem mahčymaha novaha paradku ŭ Jeŭropie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić