Mierkavańni

Krychu pra svabodu

    Chrystos Uvaskros! Usiudy radaść,

    Usio hladzić śmialej, śviatlej:

    Vialiki Mučanik, zdajecca,

    Abniaŭ ŭsich łaskaju svajej.

Tak Janka Kupała ŭ karotkich słovach pieradaŭ, jak tolki jon umieŭ, radaść, jakuju adčuvaje kožny, chto zrazumieŭ sutnaść Vielikodnaha śviata.

Vialikdzień taksama nazyvajuć Paschaju, słovam habrejskaha pachodžańnia, jakoje aznačaje «pierachod». Pra heta pryhoža kaža śviaty Jan Damaskin u svajoj vielikodnaj pieśni: «Uvaskrasieńnia dzień, uzradujemsia. Ludzi: Pascha Haspodniaja. Pascha! Bo voś ad śmierci da žyćcia i ad ziamli da nieba Chrystos Boh pieravioŭ nas, jakija piajom pieśniu pieramohi».

Takim čynam, Vialikdzień – heta śviata pierachodu ad niavoli śmierci da svabody viečnaha žyćcia, śviata adnaŭleńnia ŭsiaho tvareńnia ŭ Chryście Isusie.

Radaść Vielikodnaha śviata nie pavinna dać nam zabycca na Vialikuju Piatnicu, kali, zdavałasia, ciomnyja siły atrymali poŭnuju pieramohu nad Chrystom, asudziŭšy Jaho na pakuty i kryžovuju śmierć, źniavažyŭšy i pazbaviŭšy Jaho ŭsiakaj hodnaści. Ale jany pamylilisia. Adzin z hierojaŭ apovieści Vasila Bykava tak kazaŭ pra pałon: «U pałonie čałaviek hublaje ŭsio, što načaplała žyćcio... Zastajecca adno tolki pry im – jaho duša. Jak u Isusa». A sam Chrystos skazaŭ: «Nia bojciesia tych, što zabivajuć cieła, a dušy zabić nia mohuć, a bojciesia bolej taho, chto moža i dušu, i cieła zhubić u hiejenie» (Mc 10:28). Pamyłka vorahaŭ Chrysta była, što jany za dačasnymi ziamnymi vartaściami nia bačyli viečnych i duchoŭnych. Tamu jany byli biaśsilnyja suprać Chrysta, jaki, źniavoleny i źniavažany, zachavaŭ svabodu dušy i, visiačy na kryžy, maliŭsia za tych, što ździekavalisia ź Jaho: «Ojča, prabač im. Bo jany nia viedajuć, što čyniać».

Niadaŭna ŭ Biełarusi adbyvalisia padziei, pra jakija zahavaryŭ uvieś śviet, kali sotni biełarusaŭ, pieravažna junakoŭ i dziaŭčat, apynulisia ŭ viaźnicy za toje, što žadali lepšaj doli dla svajho narodu. Mianie ŭrazili słovy adnoj maładoj paciarpiełaj, jakaja na pytańnie karespandenta, jak jana siabie adčuvała ŭ turemnaj kamery, adkazała (cytuju z pamiaci): «My adčuvali siabie svabodnymi». Mnie zdajecca, što ŭ svaim razumieńni svabody jana, mahčyma navat nie zdajučy sabie z hetaha spravy, vielmi blizka padyšła da razumieńnia sutnaści Vialikadnia.

Dyk voś takoha razumieńnia svabody, što idzie ŭ pary z duchoŭnym raźniavoleńniem, chočacca pažadać usim nam u hety radasny dzień Uvaskrasieńnia Chrystova.

a.Alaksandar Nadsan, apostalski vizytatar dla biełarusaŭ-katalikoŭ zamiežža

Vialikdzień-2006

Kamientary

Ciapier čytajuć

Aryštavany 75‑hadovy Źmicier Sańko — vieteran-vydaviec3

Aryštavany 75‑hadovy Źmicier Sańko — vieteran-vydaviec

Usie naviny →
Usie naviny

Minčuku patelefanavali ašukancy, a jon ich davioŭ. Dajcie heta pasłuchać svaim blizkim18

U Minsku zaćviŭ pieršy ciulpan

«Raspłakaŭsia i pačaŭ prasić prabačeńnia». Žychar Vilni raskazaŭ, jak złaviŭ 14‑hadovaha padletka, jaki pisaŭ «Vilnia naša»30

Maci biełarusa, jaki vajavaŭ suprać Ukrainy i byŭ aryštavany ŭ Biełarusi za zdradu dziaržavie, zapisała videa da Łukašenki9

U vioscy pad Łojevam na aharod śpikiravaŭ dron

Učora «Brama Minska» ledź nie papłyła pa dziŭnaj pryčynie

Zabirali pašparty i prymušali vadzić aŭtobusy. U Polščy raskryli złačynnuju hrupu, siarod paciarpiełych — biełarusy1

Kolki bojeprypasaŭ vypuścili ZŠA i ich sajuźniki ŭ Iranie — Ukraina tolki zajzdrościć6

Kučynski: Vizit Cichanoŭskaj va Ukrainu adbudziecca ŭ chutkim časie2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Aryštavany 75‑hadovy Źmicier Sańko — vieteran-vydaviec3

Aryštavany 75‑hadovy Źmicier Sańko — vieteran-vydaviec

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić