Śviet99

«Braterskaje kidałava». Pradprymalnik z «ŁNR» raspavioŭ pra krach adnosin z RF 

Samymi strašnymi ŭdarami dla ekanomiki tak zvanych «ŁNR» i «DNR» stali nie źniščeńnie infrastruktury i masavaja mihracyja, a admova rasiejskaha biźniesu padtrymlivać stasunki z pradpryjemstvami, jakija jašče pracujuć na «vyzvalenych brackich terytoryjach», piša łuhanski pradprymalnik Andrej Niedavies.

«Nazavicie mnie choć adnaho dyrektara, majho ziemlaka, jaki b paśla admovy praciahnuć šmathadovuju damovu z rasiejcami nie pačuŭ by mahičny skaz «my nie možam ryzykavać, u vas vajna»… Niekatoryja braty i šmathadovyja partniory pajšli dalej, jany navat vyrašyli nie płacić jašče za davajennyja (!) pastaŭki, razumna paličyŭšy, što pradpryjemstva z ŁNR — nie samy mocny praciŭnik u sudzie», — zaznačyŭ Niedavies, jaki dahetul žyvie ŭ Łuhansku i ŭvachodzić u naziralnuju radu zavoda «Aŭtamotazapčastka». 

Jon adznačaje, što nišy rasiejskaha rynku, na jakich raniej pracavali łuhanskija zavody, ciapier u asnoŭnym zaniali rasiejskija i zamiežnyja kankurenty.

«Treba być poŭnym asłom, kab ličyć, što humanitarnyja kanvoi i kancerty Kabzona vyciahnuć amal źniščanuju pramysłovaść rehijonu… Tak, našy braty pa słavianskaj kryvi ŭ Piciery i Omsku źbirajuć dla nas pradukty i vopratku, ale skažy žycharu Rastova Siarhieju, što jamu nie treba vychodzić zaŭtra na pracu, bo tolki tak možna dać pracu łuhančaninu Alehu — i, bajusia, možacie nie paśpieć adchilicca», — dadaje aŭtar.

«Časta zadaju sabie pytańnie: dzie hetaja tonkaja miaža pamiž «braterstvam» i «ŭłasnaj kašulaj», pamiž «ruskim śvietam» i «majoj chataj», toj, jakaja, jak viadoma, z kraju… Zatoje nie dali źniščyć «maralnyja skrepy», abaranili, hetak kažučy. Nu, a z ekanamičnymi skrepami… Čakajem čarhovy humkanvoj i prabivajem hałavoj ścianu. Ułasnaj hałavoj braterskuju ścianu», — napisaŭ Niedavies.

Treba adznačyć, što, kali b spadar Niedavies i jahonyja ziemlaki lepš sačyli za ekanamičnymi vojnami pamiž Biełaruśsiu i Rasijaj, u jaho b pytańni nakont maskoŭskaha «braterstva» źjavilisia kudy raniej. I, mahčyma, adsutnaść iluzij adnosna ŭschodniaha susieda paspryjała b zachavańniu mira i ekanamičnaha dabrabytu ŭ Łuhansku i Daniecku viasnoj 2014 hoda.

Kamientary9

Ciapier čytajuć

Rasijskija prapahandysty vydumali ŭdar drona pa turystyčnym aŭtobusie. Ale ŭ historyi jość zahadkavyja fury4

Rasijskija prapahandysty vydumali ŭdar drona pa turystyčnym aŭtobusie. Ale ŭ historyi jość zahadkavyja fury

Usie naviny →
Usie naviny

Padazravanaja ŭ zamachu na ŭkrainskaha bujnoha biznesmiena ŭ Manaka — ukrainka4

«Viartajsia ŭ svaju krainu». Jak žyvie ŭ Paŭdniovaj Karei chłopiec ź biełaruskimi karaniami10

Biełarus, jakoha padazrajuć u Francyi ŭ špijanažy, pasprabavaŭ patłumačyć, što rabiŭ kala zavoda dronaŭ6

Šviecyja, dzie amal admovilisia ad najaŭnych hrošaj, viartaje ich u paŭsiadzionnaje žyćcio11

Ihar Sierhiejenka prylacieŭ u Iran na pachavańnie ajatały Chamieniei4

Biełaruska ź mižnarodnaj abaronaj u Polščy, jakaja zhubiła dakumienty na Malcie, raskazała, jak zmahła viarnucca dadomu7

Pasažyry aŭtobusa Minsk — Anapa, u jaki trapiŭ dron pad Branskam, raskazali, što adbyvałasia8

Dzieci da dvuch hadoŭ uvohule nie pavinny siadzieć pierad ekranam — vyniki novaha daśledavańnia

Partuhalija ŭ dramatyčnym matčy prajšła Charvatyju z asabistym niaščaściem charvataŭ na 15‑j dadatkovaj chvilinie2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Rasijskija prapahandysty vydumali ŭdar drona pa turystyčnym aŭtobusie. Ale ŭ historyi jość zahadkavyja fury4

Rasijskija prapahandysty vydumali ŭdar drona pa turystyčnym aŭtobusie. Ale ŭ historyi jość zahadkavyja fury

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić