Alaksandr Łukašenka ŭskłaŭ siońnia vianok da manumienta Pieramohi ŭ Minsku.


Va ŭračystaj cyrymonii taksama pryniali ŭdzieł i ŭskłali kvietki i vianki najvyšejšyja słužbovyja asoby, kiraŭniki dziaržorhanaŭ, pradstaŭniki hramadskich arhanizacyj, vieterany, śviatary, dypłamaty.
Paśla ŭskładańnia viankoŭ Alaksandr Łukašenka pahutaryŭ z kiraŭnikami dypmisij i vajskovymi ataše.
Samyja ciopłyja kantakty kiraŭnika dziaržavy było ź vieteranami. «Vas usio mienš stanovicca, ale, tym nie mienš, — jadro mocnaje… Nu i zahad pamiatajecie? Žyć i žyć nasupierak usiamu», — skazaŭ jon.
Jon taksama dadaŭ: «Vitańnie vam z Maskvy ad usich našych siabroŭ, ad kiraŭnictva Rasii. Śpiecyjalna ŭčora, pozna ŭviečary źjaždžajučy, damoviŭsia, što ja vieteranam pieradam ad rasijanaŭ samyja najlepšyja pažadańni. Sa śviatam vas!»
Zaraz u Minsku pačynajecca vajskovy parad.
-
Akunin raskazaŭ, što nieabchodna, kab vyžyć, kali ty zastaŭsia ŭ kiepskaj krainie
-
64‑hadovaha vice-čempijona pa aŭtasporcie kinuli ŭ kałoniju za palityku. Aryštavali paśla viartańnia z-za miažy
-
Cichanoŭskaja da 15‑j hadaviny trahiedyi ŭ minskim mietro: Siońnia — dzień pamiaci i bolu, jaki žyvie ŭ našych sercach užo 15 hadoŭ
Ciapier čytajuć
Śpiecsłužby atrymali dostup da pierapiski ŭ Signal, choć sama prahrama ŭžo była vydalenaja. Toje samaje mahło być i z TH. Jak tak i jak zaścierahčysia?
Kamientary