Słavienija stała pieršaj z byłych juhasłaŭskich respublik i 26‑j u śviecie, chto pryznaŭ adździaleńnie kraju ad Serbii.

Słavienija

«Hety krok nie skiravany suprać Serbii. Słavienija robić heta na padstavie eŭrapiejskich i mižnarodnych palityčnych pryncypaŭ», — zajaviŭ u svaim vystupie ŭ pariamencie premjer‑ministar Słavienii Dzimitryj Rupieł (Dimitrij Rupel).
Zapyt pra pryznańnie niezaležnaści Kosava ŭrad nakiravaŭ na razhlad deputataŭ kala dvuch tydniaŭ tamu. Jak adznačajuć naziralniki, jon vyklikaŭ vialikuju zakłapočanaść zakanadaŭcaŭ, bo pahražaje ŭdaryć pa ekanamičnych intaresach Lublany ŭ Serbii, a taksama ŭ Rasiei.
Słavienija atrymała niezaležnaść u 1991 hodzie paśla raspadu Juhasłavii. Siońnia kraina jość siabram NATO i EZ, dzie ad pačatku hodu pavodle pryncypu ratacyi zajmaje post staršyni.
-
Naŭsieda: Ja budu siarod tych, chto najbolš žorstka patrabuje padaŭžeńnia sankcyj ES suprać Biełarusi
-
Bił i Chiłary Klintan pahadzilisia dać pakazańni Kanhresu ab suviaziach z Epštejnam. Admova pahražała im kryminalnaj spravaj
-
U Jeŭropie raście razryŭ u praciahłaści žyćcia pamiž rehijonami. U čym pryčyny?
Kamientary