Kamiercyjnyja banki da 1 lutaha pavinny buduć źnizić staŭki pa rublovych aščadnych kartkach fizičnych asob z 15 da 3% hadavych. Pavodle infarmacyi BiełaPAN, na hety krok banki prymusiać adpaviednyja rekamiendacyi Nacyjanalnaha banka.
Na minułym tydni banki ŭžo panizili dachodnaść pa rublovych aščadkartkach nasielnictva, źniziŭšy staŭki z 25 da 15% hadavych.
«Nastupny krok pa źnižeńni pracentnych stavak pa aščadnych kartkach možna čakać u siaredzinie studzienia», — paviedamiŭ ekśpiert u bankaŭskich kołach.
Da 1 lutaha staŭki pa rublovych aščadnych kartkach, zhodna z rekamiendacyjami Nacbanka, pavinny składać nie bolš za 3% hadavych, pa valutnych — 0,1% hadavych. Takim čynam, mahčymaść atrymańnia dachodu pa aščadnych kartkach budzie praktyčna źviedzienaja da nula.
Ekśpierty finansavaha rynku zaznačajuć, što na fonie niaŭstojlivych inflacyjna-devalvacyjnych čakańniaŭ aščadnyja kartki da apošniaha času źjaŭlalisia zručnym srodkam nazapašvańnia hrošaj.
«Aščadnaja kartka dla nasielnictva była supierzručnym praduktam: z adnaho boku, staŭki byli pryciahalnyja dla źbieražeńniaŭ, ź inšaha — isnavała mahčymaść u luby čas źniać hrošy z rachunku», — skazaŭ staršy analityk foreks-brokiera «Alpary» Vadzim Josub.
Na dumku finansavych analitykaŭ, rekamiendacyja Nacbanka chutka źnižać staŭki pa aščadkartkach abumoŭlenaja realizacyjaj pryniataha ŭ listapadzie dekreta № 7, jaki matyvuje ŭkładčykaŭ raźmiaščać srodki ŭ bankach na praciahły termin.
«Nacbank raniej pradekłaravaŭ, što bankaŭskaja sistema zacikaŭlenaja ŭ srodkach nasielnictva, raźmieščanych na praciahły termin. U hetym sensie aščadkartki, srodki ź jakich klijenty mahli źniać u luby momant, nie ŭpisvalisia ŭ novyja praviły hulni na depazitnym rynku», — zaznačyŭ staršy analityk foreks-brokiera Forex Slub Valeryj Pałchoŭski.
Uličvajučy źnižeńnie pracentnych stavak, što maje adbycca, koł-centry bankaŭ zaraz telefanujuć trymalnikam aščadnych kartak i prapanoŭvajuć im pieravieści srodki na terminovyja rublovyja depazity, u pryvatnaści anłajn-depazity.
Pavodle słoŭ bankiraŭ, nasielnictva schilnaje pieravodzić źbieražeńni na takija ŭkłady, staŭki pa jakich siońnia znachodziacca ŭ dyjapazonie ad 20 da 30% hadavych. «Za ličanyja paśla 15 śniežnia dni niekalki miljardaŭ rubloŭ užo pieraviedzienyja ŭ anłajn-depazity», — paviedamiŭ supracoŭnik adnaho z kamiercyjnych bankaŭ.
Tym nie mienš, zaznačajuć bankiry, u terminovych depazitaŭ usio ž isnujuć niedachopy ŭ paraŭnańni z aščadnymi kartkami. Tak, pry daterminovym źniaćci hrašovych srodkaŭ układčyk, jak praviła, hublaje častku naličanaha pracentnaha dachodu.
Kamientary