Jak pradprymalnik vykarystoŭvaje ciapło ad majninhu kryptavaluty dla vyroščvańnia ryby i raślin
Pradprymalnik z Kanady vyrašyŭ vykarystoŭvać ciapło, jakoje vypracoŭvajecca padčas majninhu kryptavaluty, dla vyroščvańnia raślin i ryby. Hetaje ciapło dazvalaje jamu dasiahać tempieratury, patrebnaj dla dobraha isnavańnia sistem.

Brus Chardzi, pradprymalnik z Manitoby, vałodaje 30 majninhavymi ŭstanoŭkami (cełaja majninhavaja fierma!), raźmieščanymi ŭ domie-anhary płoščaj amal 2000 m². Ciapło, jakoje vypracoŭvajecca majninhavymi ŭstanoŭkami, cyrkuluje pa budynku i vykarystoŭvajecca dla vyroščvańnia raślin i ryby.
Na pieršym paviersie raźmieščanyja reziervuary, u jakich žyvie kala 800 arktyčnych halcoŭ — ryby siamiejstva łasasiovych. Vada, u jakoj žyvuć ryby, stanovicca vielmi dobrym uhnajeńniem.

Naciskajučy knopku, Chardzi pieranakiroŭvaje bahatuju nitratami vadu na charčavańnie sałaty, bazilika i praroščanaha jačmieniu. Apošni vykarystoŭvajecca ŭ jakaści kormu dla ryb.

Akramia ŭsiaho inšaha, Chardzi źjaŭlajecca prezidentam Myera Group — kampanii, maje na mecie stvareńnie inavacyjnaje i ŭstojlivaje sistemy vytvorčaści ježy, papularyzujučy jaje pa ŭsim śviecie. Tamu toje, što jon stvaryŭ va ŭłasnym domie, — tolki pačatak revalucyi ŭ žyvioła- i raślinahadoŭli, ličyć pradprymalnik.

Chardzi adznačyŭ, što prajekt pakul znachodzicca ŭ začatkavym stanie, bo tolki čverć druhoha paviercha budynka zaniata majninhavym abstalavańniem i płantacyjaj. Akramia taho, Chardzi paviedamiŭ, što jaho prajektam zacikavilisia kitajskija inviestary i aŭstralijskija daśledčyki.
Kamientary