U 1910 hodzie na staronkach «Našaj Nivy» źjaviŭsia nieviadomy fotapartret Vincenta Dunina-Marcinkieviča, jaki dahetul vyklikaje sprečki. Adny bačać vyraznaje padabienstva ŭ rysach tvaru, inšyja — jaho admaŭlajuć. Razabralisia narešcie, kamu ž naležyć hety partret.

U sacyjalnych sietkach znoŭ razharełasia sprečka vakoł fotazdymka z 48‑ha numara «Našaj Nivy», jaki pabačyŭ śviet u listapadzie 1910 hoda. Partret byŭ źmieščany na pieršaj staroncy numara, u artykule da 25‑hodździa śmierci Vincenta Dunina-Marcinkieviča i byŭ padpisany jak minskaja fatahrafija dramaturha 1860‑ch hadoŭ.
Paraŭnańnie hetaha kadra z najbolš viadomym i sapraŭdnym partretam piśmieńnika, zroblenym u 1860‑1861 hadach u minskaj majsterni Antona Prušynskaha, padzialiła ludziej na dva łahiery.

Abaroncy sapraŭdnaści znachodzili padobnuju liniju rostu vałasoŭ, abrysy vusnaŭ, nos bulbinaj i padbarodździe ź jaminkaj źnizu. Usie vidavočnyja adroźnieńni jany tłumačyli vialikaj časavaj adlehłaściu pamiž zdymkami (choć datujucca jany ŭ krynicach adnym dziesiacihodździem) i ŭzrostavymi źmienami.


Doktar Andruś Biełaviežkin navat vykazaŭ prafiesijnaje mierkavańnie pra mahčymy hipateryjoz u piśmieńnika. Pry takim endakrynnym zachvorvańni tvar sapraŭdy robicca azyzłym i mianiajecca mienavita takim čynam, pry hetym doktar nie vyklučaŭ i zvyčajnaha atłuścieńnia.
Sprečki nakont hetaha fotazdymka ŭźnikajuć užo nie pieršy raz, ale raniej prychodzili da vysnovy, što na zdymku ŭsio ž nie biełaruski dramaturh. Ale ž i dakazać heta vyklučna na vizualnym paraŭnańni nie ŭdavałasia.
Technałohii zamiest štanhiencyrkula
Ale jak dakładna dakazać, što heta nie partret Dunina-Marcinkieviča? My źviarnulisia ŭ hetym pytańni da sučasnych technałohij. Kab dakładna abvierhnuć prynaležnaść partreta Duninu-Marcinkieviču, treba było prosta znajści taho, chto na im sapraŭdy adlustravany.
Śpiecyjalizavanyja servisy pa pošuku pracujuć i z histaryčnymi fotazdymkami. Praŭda, zvyčajna nizkaja jakaść fotazdymkaŭ i toje, što vielizarnaja častka vizualnaj spadčyny zahinuła ŭ lichalećciach minułaha stahodździa, była vykinutaja naščadkami na śmietnik abo prosta nikoli nie aličboŭvałasia, stvaraje značnyja abmiežavańni pry pošuku.


Ale ŭ hetym vypadku nam paščaściła: u partreta z numara «Našaj Nivy» znajšłosia vyznačanaje ałharytmami padabienstva z partretam na polskim hienieałahičnym sajcie.
Sumniavacca nie vypadaje, bo pierad nami dakładna toj samy čałaviek. Na znojdzienym fota jon krychu starejšy, siviejšy, dadałasia redkaja barada, ale zastalisia tyja ž rysy: hustyja vałasy vožykam, rezkaja linija rota, charakternaje padbarodździe ź jaminkaj, a taksama toje ž avalnaje škło akularaŭ. Na advarotnym baku fatahrafii podpis — «J. Bartoszewicz».
Minskaja intelihiencyja ŭ abjektyvie Prušynskaha
Bolš jakasny zdymak z hienieałahičnaha sajta dazvoliŭ vyjści na inšuju važnuju fatahrafiju. Havorka idzie pra davoli viadomy hrupavy partret pradstaŭnikoŭ minskaj intelihiencyi, zrobleny ŭ mai 1861 hoda tym ža Antonam Prušynskim, jaki i sam prysutničaje ŭ kadry.


Pad fihuraj Bahusłava Siamiradskaha, budučaha paŭstanckaha načalnika Minska, siadzić toj ža samy mužčyna z žorstkim, nasuplenym tvaram i sa skryžavanymi na hrudziach rukami. Podpis pad fota zdymaje ŭsie pytańni: heta Juzaf Bartaševič, jakomu na toj momant było kala dvaccaci troch hadoŭ.
Chto ž taki hety Juzaf Bartaševič, čyj tvar vypadkova trapiŭ na pieršuju staronku hałoŭnaj biełaruskaj haziety pačatku XX stahodździa? Juzaf Bartaševič naradziŭsia kala 1838 hoda ŭ šlachieckaj siamji, jaho baćkam byŭ Anufryj Bartaševič. Juzaf pracavaŭ uradnikam u kancylaryi Minskaj pałaty hramadzianskaha suda.
Kali ŭspychnuła paŭstańnie, Bartaševiča zapadozryli ŭ palityčnaj nienadziejnaści. Za ŭdzieł u patryjatyčnych manifiestacyjach jon byŭ aryštavany i ŭžo ŭ 1864 hodzie pa rašeńni sumnaviadomaha Michaiła Muraŭjova prymusova adpraŭleny šarahoŭcam u zachodniesibirskija liniejnyja bataljony. Jaho šlach pralahaŭ u Tabolskuju hubierniu.
Sibirski śled
Paśla zvalnieńnia z vajskovaj słužby Bartaševič atrymaŭ dazvoł zastacca ŭ Ciumieni Tabolskaj hubierni, dzie zdoleŭ prymianić svaje jurydyčnyja viedy. Jon pačaŭ pracavać pavieranym u Alfonsa Kozieł-Pakleŭskaha, «harełačnaha karala Urała» i ŭradženca Lepielskaha pavieta, a taksama absłuhoŭvaŭ miascovych kupcoŭ. U lipieni 1872 hoda byŭ vyzvaleny z-pad palicejskaha nahladu.
Viadoma, što ŭ studzieni 1873 hoda Bartaševič usio jašče žyŭ u Tabolskaj hubierni i nie mieŭ siamji. Na hetym, jak ličyłasia, śled minskaha paŭstanca hublajecca. Adnak u mietryčnych knihach omskaha kaścioła možna adšukać zapis za 1891 hod, dzie niejki Iosif Bartaševič vystupaŭ chrosnym baćkam razam ź Jadvihaj Karnacevič.
Hetaja žančyna ŭ dziavoctvie nasiła proźvišča Rybinskaja i źjaŭlałasia praŭnučkaj hienierała paŭstańnia 1831 hoda Macieja Rybinskaha. Jana była žonkaj ssylnaha šlachcica z Pastaŭskaha pavieta Juzafa Karnaceviča, jaki pa adukacyi byŭ fielčaram i pracavaŭ u Ciumieni na harbarnym zavodzie. Sama ž Jadviha ŭ toj čas pracavała ŭ Ciumieni piśmavodam u advakata, proźvišča jakoha taksama było Bartaševič. Heta ciažka nazvać prostym supadzieńniem.
Bolš za toje, u mietryčnym zapisie ab naradžeńni syna Karnacevičaŭ Stanisłava chrosnaj maci paznačana niejkaja Praskoŭja Bartaševič. Heta daje padstavy mierkavać, što minski ŭradnik usio ž puściŭ karani i abzavioŭsia siamjoj u sibirskaj vysyłcy.
Redaktary «Našaj Nivy» ŭ 1910 hodzie dapuścili pamyłku, źmiaściŭšy na pieršaj staroncy haziety niesapraŭdny partret Vincenta Dunina-Marcinkieviča. Siońnia, praz 116 hadoŭ, my vypraŭlajem hetuju pamyłku i viartajem fotazdymku jaho sapraŭdnaje imia.
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆCiapier čytajuć
«Ja nie bomž, u mianie navat biełyja škarpetki». U Minsku dziaŭčyna z Łuhanska raskłała pałatku prosta ŭ padjeździe šmatpaviarchovika, ustryvožyŭšy žycharoŭ
Kamientary