Siońnia ranicaj Eŭrapiejski parlament uchvaliŭ rezalucyju pa Biełarusi. Jana zaklikaje prypynić vizavyja sankcyi Eŭraźviazu suprać niekatorych biełaruskich čynoŭnikaŭ na paŭhodu, kab za hety čas Biełaruś pierahledzieła dyskryminacyjnyja akty srodkach masavaj infarmacyi.
Siońnia ranicaj Eŭrapiejski parlament uchvaliŭ rezalucyju pa Biełarusi.
Prajekt byŭ padrychtavany i ŭniesieny na razhlad piaćciu frakcyjami Eŭraparlamentu. Jon byŭ uchvaleny absalutnaj bolšaściu hałasoŭ. «Za» prahałasavali 597 deputataŭ, «suprać» — 31.
U rezalucyi Eŭraparlament zaklikaje vykanaŭčyja orhany Eŭraźviazu spraścić praceduru atrymańnia eŭrapiejskich vizaŭ dla hramadzian Biełarusi, a taksama prypynić vizavyja sankcyi Eŭraźviazu suprać niekatorych biełaruskich čynoŭnikaŭ na paŭhodu, kab za hety čas u Biełarusi byŭ pierahledžany dyskryminacyjny zakon ab srodkach masavaj infarmacyi.
Pry hetym prapanova prypynić vizavyja sankcyi nie datyčycca asob, što ŭdzielničali ŭ parušeńniach demakratyčnych vybarčych standartaŭ i pravoŭ čałavieka.
U rezalucyi Eŭraparlament vitaje vyzvaleńnie palitviaźniaŭ Alaksandra Kazulina, Andreja Kima i Siarhieja Parsiukieviča, a taksama nazyvaje ŭmovy vieraśnioŭskich parlamenckich vybaraŭ u Biełarusi značna lepšymi, čym padčas vybaraŭ 2004 i 2006 hodu. Pry hetym, adnak, u rezalucyi vykazvajecca «hłybokaje rasčaravańnie» tym, što ŭ Biełarusi nie adbyłosia demakratyčnych źmienaŭ, na jakija spadziavaŭsia Eŭraźviaz, i što, niahledziačy na nievialikija palapšeńni, vybary nie adpaviadali standartam Arhanizacyi biaśpieki i supracoŭnictva ŭ Eŭropie.
Eŭraparlament taksama zaklikaŭ biełaruskija ŭłady pravieści sapraŭdy demakratyčnyja vybary ŭ adpaviednaści ź mižnarodnymi standartami i dla hetaha, siarod inšaha, dać pradstaŭnikam usich partyjaŭ dostup da vybarčych kamisijaŭ na ŭsich uzroŭniach, a taksama skasavać praceduru daterminovaha hałasavańnia, ci prynamsi zabiaśpiečyć asobny padlik i zapis ŭ vybarčyja pratakoły hałasoŭ z daterminovaha hałasavańnia.
U rezalucyi taksama ŭtrymlivajecca zaklik da biełaruskaha ŭradu pavažać pravy čałavieka i dla hetaha skasavać šerah artykułaŭ Kryminalnaha kodeksu, jakija vykarystoŭvajucca dla represij, ustrymacca ad pieraśledu biełaruskich studentaŭ, jakija vučacca za miažoj paśla vyklučeńnia ź biełaruskich ŭniversytetaŭ za hramadzkuju dziejnaść, a taksama źniać pieraškody na šlachu rehistracyi niaŭradavych arhanizacyj.
Ciapier čytajuć
Irłandziec, da jakoha małaja Cichanoŭskaja jeździła ŭ 1990-ja: «Kali b niechta skazaŭ, što adnoje z hetych dziaciej stanie palitykam, ja b pakazaŭ na Śvietu»
Irłandziec, da jakoha małaja Cichanoŭskaja jeździła ŭ 1990-ja: «Kali b niechta skazaŭ, što adnoje z hetych dziaciej stanie palitykam, ja b pakazaŭ na Śvietu»
«Pra ciažarnaść viedali tolki jana i jaje chłopiec». Stali viadomyja padrabiaznaści historyi ź miortvym niemaŭlom, znojdzienym u Baranavičach u pakiecie
Kamientary