
Apoŭzień syšoŭ vulicy Strušnia padčas zalevy 22 lipienia. Pakolki nastupnyja dni prahnazujucca daždžy, to ludzi niepakojacca, što abvał hruntu moža paŭtarycca, piša Radyjo Svaboda.
Damy na Strušni ŭźviedzienyja ŭzdoŭž adnajmiennaj nievialikaj račułki, jakaja vymyła hłybokuju pojmu. Jaje vysokija schiły navisajuć nad chatami.
Apoŭzień syšoŭ na damy №47A i 49. Amal metrovy ŭzrovień ziamli trymajuć ścieny chat i haspadarčych budynkaŭ. Skalanieły za dva dni hrunt ludzi nie kranajuć, kab nie spravakavać paŭtornaha abvału.

Haspadynia adnaho z damoŭ Hanna Piatroŭna ličyć 22 lipienia druhim dniom narodzinaŭ. Uviečary jana vyjšła ŭ dvor pakarmić sabaku i ŭbačyła, jak na jaje suniecca vał ziamli. Žančyna paśpieła ŭskočyć u chatu, jakuju, jak jana kaža, ledźvie nie abiarnuŭ apoŭzień. Ziamloj zavaliła dvor i aharod. Vadoj zaliło ŭ chacie sklep. Dvor haspadary rasčyścili sami, kab było jak prajści na vulicu dy da chlaŭka.
«Kudy tolki nie telefanavała za hetyja dni. Maliła, kab mnie padkazali, da kaho źviarnucca pa dapamohu. Z adnoj arhanizacyi mianie skiroŭvali da druhoj. Nichto, vychodzić, ni za što nie adkazvaje. Padatak za ziamlu ja ž płaču ŭsie tryccać hadoŭ, što tut žyvu. Kudy heta ŭsio dziavajecca?» — płačučy, raskazvaje žančyna.
Jak kaža Hanna Piatroŭna, ratavać jaje paśla šmatlikich zvankoŭ pryjechali supracoŭniki MNS, jakija adpampavali vadu dy śpiłavali zavalenyja apoŭźniem drevy. Prapanavali pierabyć niebiaśpieku ŭ hateli. Niekatoryja ratavalniki, adznačyła Hanna Piatroŭna, pryznalisia joj, što paśla apoŭźniu tut nie zastalisia b žyć ni dnia. Pavodle žančyny, kamunalniki ž pakul tolki abiacajuć dać techniku i rabotnikaŭ dla vyvazu hruntu.

Ludzi bajacca paŭtornaha apoŭźniu
Dom pa susiedztvie taksama «trymaje na sabie hrunt». Jaho haspadar Uładzimier taksama bačyŭ na ŭłasnyja vočy z akna, jak sunuŭsia na jahonuju chatu apoŭzień. Ziamli pad chataj — da akanic. Uładzimier zaścierahaje susiedziaŭ bracca samim za rasčystku, bo ličyć, što jany mohuć spravakujuć paŭtornaje abryvańnie hruntu. Na jaho dumku, takoj spravaj majuć zajmacca admysłoŭcy.

Paciarpieła ad apoŭźniu i jašče adna chata na Strušni. Hruntam zavaleny aharod i častka dvara.
Miescami razmytyja i bierahi račułki. Padčas zalevy jana pieratvaryłasia ŭ paŭnavodnuju rečku. Za apošnija try dziasiatki hadoŭ takoj zalevy miascovyja žychary nia bačyli.

Haspadary damoŭ adznačyli, što ich nikoli nie papiaredžvali pra niebiaśpieku sychodu apoŭźniaŭ. Pavodle surazmoŭcaŭ, ichnyja susiedzi, što žyvuć vyšej, na krai schiłaŭ skidajuć śmiećcie, jakoje razam z hruntam zvaliłasia ŭ dvary.
Ci patrebnaja biełaruskaja mova tym, chto razmaŭlaje pa-rusku? Azaronak zadaŭsia takim pytańniem na STB, a vypusknik Akademii MUS prapanavaŭ zamianić uroki fakultatyvami
Kamientary