Usiaho patrochu11

Nie «ekaj», a prosta pamaŭčy — try hałoŭnyja składniki pośpiechu pramoŭcy

Druhi majstar-kłas pa pramoŭnickim majsterstvie ŭ miežach sacyjalna-adukacyjnaha prajekta velcom YOUTH, jaki kampanija ładzić pry padtrymcy Ministerstva adukacyi Biełarusi i arhanizataraŭ kanfierencyi TEDxMinsk, adbyŭsia na vychodnych.

Viedajučy pra toje, što lepš za ŭsio vučycca na kankretnych prykładach, arhanizatary na druhi majstar-kłas zaprasili Ksiušu i Arcioma Łukjanienkaŭ z hurta Navi raskazać pra svoj dośvied. Jak jany zmahli nastroić siabie tak, što na scenie «Jeŭrabačańnia» ŭ ich nie treślisia kalenki i hołas?

Ksienija i Arciom Łukjanienki, hurt Navi.

I tut ža ŭdzielniki majstar-kłasa, jakich u zale było bolš za 200 čałaviek (a jašče 800 hladzieli ŭrok u žyvoj tranślacyi), atrymali adkaz i važnuju paradu ŭsim pramoŭcam, artystam, vystupoŭcam.

«Słuchajcie svajo serca, canicie ludziej, jakija znachodziacca pobač i jakija dapamahajuć vam, ale nikoli nie słuchajcie tych, chto ŭ vas nie vieryć», — adkazaŭ Arciom Łukjanienka.

Tak, kali ŭ ciabie za plačyma 1000 kancertaŭ, sustreč, zdymak, lohka być adkrytym i śmiełym (chacia Ksienija pryznałasia, što da siońnia vielmi chvalujecca pierad vystupami). Ale jak pieramahčy svaju niaŭpeŭnienaść i strach, kali tabie 16 hadoŭ i ŭvieś dośvied publičnych vystupaŭ dla ciabie — heta adkaz la doški na ŭroku?

90 kiłahramaŭ pryhažości ništo, kali vy nie ŭmiejecie havaryć

«Byŭ u mianie ŭ žyćci adzin vypadak, — pačaŭ majstar-kłas Dźmitryj Śmirnoŭ, śpikinh-koŭč TEDxMinsk, kiraŭnik škoły pramoŭnickaha majsterstva, biznes-trenier i hienieralny pradziusar «Radyjo Bi Ej», — kali maja siabroŭka paskardziłasia na toje, što joj vielmi spadabaŭsia adzin chłopiec. Pryhožy, vysoki, spartyŭny — 90 kiłahramaŭ sucelnaj pryhažości, jak skazała dziaŭčyna. Ale kali hety chłopiec padyšoŭ znajomicca, jon zmoh vymavić tolki niešta nakštałt: «Ej, małycha, moža, eee, my z taboj heta… eee, tudy-siudy». Usiu zakachanaść jak rukoj źniało».

Sprava ŭ tym, patłumačyŭ trenier, što hetamu pryhažunu nichto nie skazaŭ, što ŭmieńnie vykazvać svaje dumki, navat sam hołas — taksama składniki pryhažości.

Kab navučycca trymać siabie na publicy, adnaho žadańnia mała. Takoha dziva nie zdarycca, kab zahadaŭ na noč žadańnie, a ranicaj pračnuŭsia — i ty ŭžo vydatny pramoŭca. Nad hołasam, nad hładkaściu pramovy treba pracavać i pracavać. Tamu majstar-kłas «Majsterstva prezientacyi» składali ŭ asnoŭnym praktyčnyja zaniatki.

Damahčysia, kab vas słuchali sotni ludziej, možna pry ŭmovie, što vystup budzie:

Pieršaje: lohki

«Kali ty zavahaŭsia abo zabyŭ, što chacieŭ skazać, ni ŭ jakim razie nie «myčy» i nie «ekaj». Prosta pamaŭčy. Aŭdytoryja vyrašyć, što ty hłyboka zadumaŭsia», — paraiŭ Dźmitryj Śmirnoŭ.

A kab paŭzy byli mienš praciahłymi, kab słovy lilisia lohka, trenier paraiŭ rabić šerah praktykavańniaŭ:

  • pierakaz tekstaŭ,
  • krakadził (zvyčajna hulajuć niekalki raŭndaŭ: tłumačać zahadanaje słova, nie nazyvajučy jaho, paśla — pakazvajuć, u finalnym — dajuć usiaho adno słova-sinonim ci słova-asacyjacyju),
  • ahučvańnie komiksaŭ (pasprabujcie ahučyć komiksy dackaha mastaka Bidstrupa Chierłufa),
  • ahučka (vyklučy huk u mulciku, filmie ci rekłamie i pasprabuj svaimi słovami pierakazać, što robiać i pra što razmaŭlajuć hieroi ŭ kadry).

Usio, što ty bačyš i čytaješ, treba sprabavać pierakazvać svaimi słovami. Tym samym ty vučyšsia nie rabić paŭzy i raźvivaješ svoj słoŭnikavy zapas.

Druhoje: emacyjny

«Pierad tym, jak raspaviadać aŭdytoryi surjoznyja rečy, — praciahvaje Dźmitryj Śmirnoŭ, — navučyciesia čytać kazki».

Kazki — heta hieroi i padziei. I ŭmieć vyrazna čytać i pierakazvać kazku, značyć, umieć vieści za saboj aŭdytoryju, prymušać jaje pieražyvać i čakać, što budzie dalej.

Emocyi ŭ publičnym vystupie — heta vielmi važna. Vyklikajcie ŭ aŭdytoryi pačućci, imkniciesia pakazać, što adčuvajecie mienavita vy, što vy bačycie, chaj aŭdytoryja taksama heta ŭbačyć.

Treciaje: upeŭnieny

Upeŭnienaści, viadoma, za adzin majstar-kłas navučyć składana, ale kali budzie rehularnaja praktyka, ličyć trenier, usio mahčyma.

Razam z aŭdytoryjaj trenier pračytaŭ vierš. Najpierš vyvučycie jaho, a paśla pasprabujcie pračytać uhołas, śmieła i hučna, spačatku sami, paśla — ź siabrami, potym — z kłasam i hetak dalej.

Raz i dva. Ustali, sieli
Razhajdajem my areli.
I chutčej, chutčej, chutčej
Palacim jašče vyšej.
Try, čatyry. Nie śpiašaj.
Nie laci za niebakraj.
Raz i dva. Hulniu spyniajem.
Dychajem. Adpačyvajem.
Bolš nie budziem my hajdać.
Raz, dva, try, čatyry, piać.

***

Raz i dva. My doŭha spali.
Razam z soncam paŭstavali.
Try, čatyry, piać i šeść.
Budziem tupać i šumieć.
Pakryčać usich paprosim.
Dy hramčej ža! Siem i vosiem.
Dzieviać, dziesiać, adzinaccać!
Čas usim na son źbiracca.
Raz i dva — ty adpačni.
Budziem spać u cišyni.

Paśla majstar-kłasa školniki nie śpiašalisia raźbiehčysia pa damach. Jany dzialilisia ŭražańniami, abmiarkoŭvali pačutaje i svoj udzieł u praktykavańniach.

A chtości zastaŭsia, kab zadać asabistaje pytańnie Dźmitryju Śmirnovu, jak heta zrabiŭ vučań minskaj škoły № 148 Cimafiej Papovič.

«Ja ŭ paniadziełak pačynaju karjeru miedyjnaj asoby, tamu admysłova vyłučyŭ dźvie hadziny ŭ svaim ščylnym hrafiku, kab naviedać hetaje mierapryjemstva i zadać niekalki asabistych pytańniaŭ trenieru. Dumaju, jaho parady mnie dapamohuć. U paniadziełak pačynaju chadzić u teatralny hurtok», — raspavioŭ chłopiec.

Kaciaryna Žylinskaja, navučenka International School of Minsk, zastałasia ŭ zachapleńni ad majstar-kłasa:

«Mnie bolš za ŭsio spadabałasia praktykavańnie z kazkami. Ja taksama liču, što ŭmieć raskazvać kazki — heta, z adnaho boku, vielmi składana, a z druhoha — vielmi cikava. Ź nieciarpieńniem čakaju treci majstar-kłas «Majsterstva lidarstva», a pakul budu rychtavacca da kaladnaha spryntu».

Darečy, u kaladnym spryncie paŭdzielničać moža kožny achvotny.

Zapišycie videavinšavańnie na adnu chvilinu na biełaruskaj movie i apublikujcie da 8 studzienia na svajoj staroncy ŭ sacyjalnych sietkach, pastaŭcie cheštehi #velcom YOUTH i #vinšavanka. Adznačcie ŭ paście baćkoŭ, nastaŭnikaŭ, siabroŭ, svajakoŭ, susiedziaŭ, adnakłaśnikaŭ — adnym słovam, usich, chto musić praciahnuć śviatočnuju estafietu. Chaj na Novy hod budzie jak maha bolš vinšavańniaŭ na biełaruskaj movie!

Kamientary1

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Dziadok patłumačyŭ, čamu vyzvalili mienavita tych palitviaźniaŭ, kaho vyzvalili31

Dziadok patłumačyŭ, čamu vyzvalili mienavita tych palitviaźniaŭ, kaho vyzvalili

Usie naviny →
Usie naviny

«Čuvak dzieła skazaŭ». Ludzi masava padtrymali studenta-afrykanca9

Vy vykidvajecie čeki z kramaŭ u makułaturu? Vy žorstka pamylalisia3

«Ja dziejničaŭ paśpiešliva i dapuściŭ niekalki pamyłak». Siarhiej Cichanoŭski zapisaŭ videa pra 100 dzion na voli60

U Minsku pradajuć kvateru za $2,3 miljona. Što prapanoŭvajuć za takija šalonyja hrošy? ŠMAT FOTA10

U Ofisie Cichanoŭskaj prakamientavali rašeńnie źnizić uzrovień jaje fizičnaj achovy ŭ Litvie17

Biełarus prapuściŭ startavy matč u NCHŁ. U jaho niama amierykanskaj vizy

Ekśpierty nazvali try bytavyja prybory, jakija ni ŭ jakim razie nielha ŭklučać praz padaŭžalnik12

«Padumaŭ, što niedzie pobač miadźviedź». Nobieleŭskamu łaŭreatu ŭ ličbavym detoksie ŭsio ž paviedamili pra ŭznaharodu2

Kryk dušy Žyhara pra hrupu Kavaleŭskaha: Hučać zajavy, što Łukašenka lehitymny prezident, choć i nie abrany demakratyčna62

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dziadok patłumačyŭ, čamu vyzvalili mienavita tych palitviaźniaŭ, kaho vyzvalili31

Dziadok patłumačyŭ, čamu vyzvalili mienavita tych palitviaźniaŭ, kaho vyzvalili

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić