Śviet6

Kadyraŭ nazvaŭ novyja bataljony ŭ honar hierojaŭ antyrasijskich paŭstańniaŭ. Padrychtoŭka da inšaj budučyni?

Pastaŭleny Maskvoju kiraŭnik Čačni Ramzan Kadyraŭ na hetym tydni abviaściŭ ab stvareńni dvuch novych bataljonaŭ, jakija buduć padparadkoŭvacca rasijskaj armii. Ale pry hetym jany nosiać imiony pravadyroŭ nacyjanalna-vyzvalenčych vojnaŭ suprać Rasijskaj Impieryi. Raskazvajem, chto jany takija i jak na heta adreahavali Z-kanały.

Ramzan Kadyraŭ i vyjavy dvuch kiraŭnikoŭ antyrasijskich paŭstańniaŭ. Havorka pra Bajsanhura Bienojna (źleva źnizu) i Šejcha Mansura (sprava źnizu). Kałaž: «Naša Niva»

U telehram-kanale Ramzana Kadyrava na dniach źjavilisia dźvie publikacyi ab stvareńni novych bataljonaŭ imia čačenskich pałkavodcaŭ Bajsanhura Bienojna i Šejcha Mansura, jakija buduć padparadkoŭvacca Rashvardyi i Minabarony Rasii. 

Ironija zaklučajecca ŭ tym, što novyja rasijskija bataljony Kadyrava nazvany ŭ honar kiraŭnikoŭ čačenskich paŭstańniaŭ suprać Rasii ŭ XVIII-XIX stahodździach.

Šejch Mansur, čyjo sapraŭdnaje imia było Ušurma, byŭ pieršym imamam (lidaram) Paŭnočnaha Kaŭkaza i prapaviednikam isłamu. Ën raspaŭsiudžvaŭ siarod čačenskich i dahiestanskich horcaŭ idei niezaležnaści i normy šaryjatu (sistemu fundamientalnych isłamskich zvyčajaŭ), što vyliłasia ŭ vajnu suprać Rasii. U 1791 hodzie padčas abłohi carskim vojskam krepaści ŭ Anapie Mansur byŭ uziaty ŭ pałon i asudžany na pažyćciovy termin źniavoleńnia. Praz try hady jon pamior u rasijskaj viaźnicy. Šejch Mansur ličycca nacyjanalnym hierojem Čačni, a ŭ savieckaj histaryjahrafii razhladaŭsia jak pieršy revalucyjanier Kaŭkaza.

A Bajsanhur Bienojn (u rasijskaj tradycyi — Bienojeŭski) vajavaŭ suprać rasijskaj armii ŭ XIX stahodździ. Jon byŭ aktyŭnym udzielnikam Kaŭkazskaj vajny (1817—1864), padčas jakoj staŭ imamam Čačni. Jak i Šejch Mansur, Bienojn trapiŭ u rasijski pałon. U Čačni jon taksama ličycca nacyjanalnym hierojem.

Rašeńnie Ramzana Kadyrava nazvać novyja rasijskija bataljony mienavita ŭ honar hetych pałkavodcaŭ vyklikała abureńnie ŭ šerahu rasijskich prapahandystaŭ i adnačasova strymanuju reakcyju z boku rasijskich čynoŭnikaŭ.

Aleju ŭ ahoń padlivaje jašče i toj fakt, što na baku Ukrainy ŭžo z 2014 hoda vajuje bataljon imia Šejcha Mansura, u skład jakoha ŭvachodziać udzielniki i vieterany dźviuch čačenskich vojnaŭ u 1990-ych i 2000-ych, jakija zmahalisia tady i praciahvajuć zmahacca siońnia suprać Rasii. 

Sabrali samyja cikavyja reakcyi.

Bajsanhur Bienojn (źleva) i Šejch Mansur (sprava). Vyjavy: sacyjalnyja sietki

Zasnavalnik rasijskaha radykalnaha ruchu «Mužčynskaja dziaržava» Uładzisłaŭ Paźniakoŭ žorstka prajšoŭsia pa Kadyravie z-za jaho rašeńnia pa nazvach bataljonaŭ. 

«Kadyraŭ — hałoŭny pravakatar i raspalvalnik mižnacyjanalnaj nianaviści ŭ Rasii. Pa-mojmu, dla ŭsich heta ŭžo vidavočna», — napisaŭ Paźniakoŭ svajoj 400-tysiačnaj aŭdytoryi.

Dalej idzie kamientar ad nieanacysckaha rasijskaha vajskovaha atrada «DŠRH Rusič».

Adzin z najbujniejšych Z-vajenkaraŭ Jury Kacionak, kamientujučy publikacyi Kadyrava, zajaviŭ, što ideja nazvać rasijskija bataljony ŭ honar «zabojcaŭ ruskich» — heta toje ž samaje, što i stvaryć u Izraili «połk imia Dzirlevanhiera».

Jašče adzin rasijski vajenkar Raman Sapańkoŭ zajaviŭ, što Kadyraŭ svaimi pavodzinami nahadvaje kiraŭnika PVK «Vahnier» Jaŭhiena Pryhožyna i jaho moža čakać taki ž los.

«Vielmi spadziajusia, što Kadyraŭ prosta vypraboŭvaje ciarpieńnie Viarchoŭnaha. Litaralna niadaŭna byŭ jašče adzin čałaviek, jaki rabiŭ hetak ža, ale jon pa tych ci inšych pryčynach skončyŭsia», — złaviesna namiaknuŭ Z-vajenkar Sapańkoŭ.

Pa temie novych bataljonaŭ Kadyrava vykazalisia i niekatoryja rasijskija čynoŭniki.

Naprykład, člen kamiteta Dziarždumy Rasii pa abaronie Dźmitryj Kuźniacoŭ, u adroźnieńnie ad prapahandy, vykazaŭ aściarožnuju i aptymistyčnuju zdahadku, što Šejch Mansur, kali b jon zaraz byŭ žyvy, vajavaŭ by mienavita na baku Rasii.

Toje samaje, na dumku čynoŭnika, tyčycca i astatnich unutranych histaryčnych vorahaŭ Rasii.

«Kali Ramzan Achmatavič upeŭnieny, što zaraz Šejch Mansur zmahaŭsia b na baku Rasii, to heta dobraja i narmalnaja nazva dla bataljona. U nas chto tolki suprać cara nie vajavaŭ: i Puhačoŭ, i Razin, i dziekabrysty, i kamunisty. Ale kali b ciapier jany ŭsie byli b za nas, to sardečna zaprašajem», — zajaviŭ siabar kamiteta Dziarždumy Rasii pa abaronie Dźmitryj Kuźniacoŭ kanału RTVI.

Nahadajem, što apošni čas vakoł Ramzana Kadyrava rehularna ŭźnikajuć skandały.

Naprykład, niadaŭna Kadyraŭ pryludna nazvaŭ savieckaha tyrana Iosifa Stalina «zdradnikam, jaki vysialaŭ nie tolki čačenski narod, ale i inšyja roznyja narody taksama». Hetaje vykazvańnie napramuju piarečyć ciapierašniaj palitycy rasijskich uładaŭ, jakija faktyčna reabilitujuć dziejnaść Stalina.

Jašče była historyja sa źbićciom u čačenskim SIZA rasijanina Mikity Žuraŭla 15-hadovym synam kiraŭnika Čačni Adamam Kadyravym. Tady Ramzan Kadyraŭ publična pachvaliŭ svajho syna i pačaŭ pahražać tym ludziam, kamu hetaje źbićcio nie spadabałasia i chto pačaŭ šukać u im parušeńnie rasijskaha zakanadaŭstva.

Tym časam Adam Kadyraŭ užo atrymaŭ try dziaržaŭnyja prestyžnyja ŭznaharody Čačni, Tatarstana i Karačajeva-Čarkiesii. 

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary6

  • čieł iz dikoj divizii
    28.10.2023
    hienierał jermołov ležit v hrobu , "płačiet" i "stoniet" ot obidy... Za ČTO sražaliś...
  • G
    29.10.2023
    Ka vygladaje patrijotom u adroźnieńni ad Łu
  • SILA
    29.10.2023
    AKHMAT SILA niešta nie kirylicaj u jaho na hrudziach napisana

Polšča ŭviała zabaronu na vyvaz mnohich tavaraŭ u Biełaruś dla fizičnych asob

Polšča ŭviała zabaronu na vyvaz mnohich tavaraŭ u Biełaruś dla fizičnych asob

Usie naviny →
Usie naviny

U Vietcy pastavili załaty fłahštok3

Pad Lidaj žudasnaja avaryja — «Žyhuli» razarvała, zahinuli dvoje3

Kab raspaŭsiudzić fejk pra žonku Zialenskaha, rasijanie stvaryli falšyvy francuzski ŚMI5

U Varšavie pamierła 18-hadovaja biełaruska, dla jakoj źbirali hrošy na lačeńnie sarkomy 2

Valfovič pakryŭdziŭsia na armianaŭ za admovu ad parada ŭ Minsku3

U Turcyi aŭtobus z čatyrma biełaruskimi turystami prataraniŭ bietonny słup VIDEA

Palitźniavolenaja redaktarka kanała «Maja kraina Biełaruś» Iryna Ščasnaja vyjšła na svabodu i źjechała ź Biełarusi6

«Dni i miesiacy, kali ja prosta była adna». Błohierka Asia Papłaŭskaja raskazała, jak rychtavałasia stać manaškaj i čamu nie stała10

«Pavinien vyjści Pačobut». Polski ministr Sikorski znoŭ zahavaryŭ pra mahčymaje zakryćcio miažy dla hruzaŭ27

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Polšča ŭviała zabaronu na vyvaz mnohich tavaraŭ u Biełaruś dla fizičnych asob

Polšča ŭviała zabaronu na vyvaz mnohich tavaraŭ u Biełaruś dla fizičnych asob

Hałoŭnaje
Usie naviny →