Śviet

Armienija vypuściła ŭ ZŠA amierykanca, jakoha šukajuć u Rasii

Da hetaha amierykaniec ciaham troch hadoŭ nie moh pakinuć terytoryju Armienii — pry tym, što i Rasii jaho nie vydavali.

Fota: J. Scott Applewhite / AP

Armienija vypuściła ŭ ZŠA hramadzianina hetaj krainy Eryka Tomasa Krymiera, jakoha rasijskija ŭłady abviaščali ŭ vyšuk. Da hetaha amierykaniec ciaham troch hadoŭ nie moh pakinuć terytoryju Armienii — pry tym, što i Rasii jaho nie vydavali, paviedamlaje «Hołas Amieryki».

Krymiera zatrymali ŭ Maskvie ŭ krasaviku 2017 hoda, abvinavaciŭšy ŭ zachoŭvańni narkotykaŭ. Sam jon śćviardžaŭ, što narkotyki jamu padkinuli palicejskija, adnačasova z hetym patrabujučy 500 tysiač rasijskich rubloŭ za spynieńnie kryminalnaj spravy.

Paźniej hramadzianina ZŠA adpuścili pad padpisku ab niavyjeździe, jon zmoh palacieć na radzimu, ale byŭ abvieščany ŭ miždziaržaŭny vyšuk.

U 2021 hodzie Krymiera zatrymali ŭžo ŭ Armienii, kali jon pryjechaŭ tudy na adpačynak.

Doŭhi čas armianskija ŭłady nie mahli vyrašyć, što rabić z amierykancam dalej: pa słovach jaho advakata, zatrymanaha nie stali vydavać pa zapycie Rasii tamu, što nie chacieli psavać adnosiny z ZŠA, ale i dadomu nie vypuskali.

Letaś Krymier padavaŭ zajavu na nadańnie jamu ŭ Armienii palityčnaha prytułku, ale atrymaŭ admovu.

Kamientary

Kola Łukašenka syhraŭ na rajali na «Dni narodnaha adzinstva». Jaho tata pierad hetym pryhraziŭ Treciaj suśvietnaj vajnoj34

Kola Łukašenka syhraŭ na rajali na «Dni narodnaha adzinstva». Jaho tata pierad hetym pryhraziŭ Treciaj suśvietnaj vajnoj

Usie naviny →
Usie naviny

Ihar Sihoŭ: Padychodžu da Łukašenki i łaŭlu siabie na tym, što chaču sahnucca4

Ajcišnik paśla 3+ hadoŭ u EPAM staŭ aficyjantam. Pracu ŭ IT tak i nie znajšoŭ2

HUR Ukrainy atakavała rasijskuju bazu bieśpiłotnikaŭ u Siryi

Padazravanamu ŭ zamachu na Trampa vystavili abvinavačvańnie3

Pa śviecie raspaŭsiudžvajecca novy varyjant kavidu CHIES. Čym jon adroźnivajecca ad papiarednich1

Źlapili z taho, što ŭžo było: pačaŭ pracu novy telekanał — «Pieršy infarmacyjny»7

Ramzan Kadyraŭ vyhulaŭ pa Hroznym matacykł «Minsk»2

«Žyć budzieš, ale baby nie zachočaš». Jak u 1939 Biełaruś abjadnałasia39

«Mučymsia». Dalnabojščyk raskazaŭ, što ŭ čarzie na miažu pad Brestam stajać tydniami1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kola Łukašenka syhraŭ na rajali na «Dni narodnaha adzinstva». Jaho tata pierad hetym pryhraziŭ Treciaj suśvietnaj vajnoj34

Kola Łukašenka syhraŭ na rajali na «Dni narodnaha adzinstva». Jaho tata pierad hetym pryhraziŭ Treciaj suśvietnaj vajnoj

Hałoŭnaje
Usie naviny →