Hramadstva1818

«My dla ich — miasa». Palitviazień vyjšaŭ ź miełanomaj, jon uskładaje vinu na načalnicu sančaści i prymusovaje haleńnie hałavy

Błohier z Hrodna Vadzim Vadimati Jermašuk byŭ asudžany na try hady źniavoleńnia za «abrazu Łukašenki» i «ździek ź dziaržaŭnych simvałaŭ». Źniavoleńnie ŭ «nizkim statusie» nie minuła biez znaku: na volu 39-hadovy na toj momant mužčyna vyjšaŭ z cełym bukietam dyjahnazaŭ. Samy strašny siarod ich — ankałohija. 

Vadzim Jermašuk, studzień 2025 hoda. Fota: Naša Niva

Miełanoma — heta adna z samych ahresiŭnych złajakasnych puchlin, jakaja praź limfu i kroŭ daje mietastazy ŭ samyja roznyja orhany cieła.

Miełanomu vyjaŭlajuć pry vizualnym ahladzie. Hetaje złajakasnaje ŭtvareńnie adroźnivajecca ad radzimak. «Naša Niva» paprasiła Vadzima Jermašuka padrabiaźniej raskazać pra svoj dośvied sutyknieńnia z turemnaj miedycynaj.

Pieršy raz Vadzimu stała drenna jašče ŭ Ščučynskim IČU, dzie jon adbyvaŭ administracyjny aryšt — tam jon zachvareŭ na karanavirus.

«U mianie była vysokaja tempieratura, pad 39. A tut mianie źbirajucca sudzić iznoŭ. Sudździ Alenie Piatrovaj, vidać, pastavili zadaču padoŭžyć maju administratyŭku, kab u SK paśpieli dalapać kryminalnuju spravu. Sud byŭ pa videasuviazi — ja atrymaŭ 15 sutak. Heta było typu chulihanstva za toje, što ja zvaniŭ u słužbu 115, jakaja zajmajecca ŭparadkavanaściu, i svaryŭsia ź imi, čamu jany nie zrabili śviatła. Mnie tady vyklikali chutkuju, sudździ pieradali danyja pa maim zdaroŭi, joj davodzili, što sud praz maju chvarobu možna adkłaści, tym bolš heta administratyŭka. Ale Piatrovaj było ŭsio roŭna.

Jašče mianty ździekavalisia: «Prajdzi hety sud z hodnaściu, nu što ty». Pa vyniku, niahledziačy na zafiksavanyja chutkaj tempieraturu i cisk, Piatrova prysudziła mnie jašče 15 sutak. Padčas ich mnie i vystavili abvinavačvańnie pa kryminalnaj spravie».

U Ščučynskim IČU Vadzimu davali tabletki, ale tolki tamu, što ich prynieśli ŭ pieradačy svajaki. Tam ža, pa słovach Vadzima, na niervovaj hlebie ŭ jaho ŭpieršyniu prajaviŭsia psaryjaz:

«Spačatku nie moh zrazumieć, što heta za korka ŭ mianie źjaviłasia. A ciapier zaŭsiody, jak pačynaju niervavacca, u mianie ŭ plamach nos, łob, hałava, śpina».

U Ščučynie Vadzima ŭtrymlivali ŭ chałodnaj kamiery, i heta, na jaho dumku, stała padstavaj dla prastatytu (zapalenčaje zachvorvańnie pradstalovaj załozy — NN).

Paśla pieravodu ŭ hrodzienskuju turmu da pakut dadalisia vošy. Ale najbolš zdaroŭje błohiera pasypałasia padčas znachodžańnia ŭ kałonii.

«Kali ciabie niešta niepakoić u kałonii, ty najpierš idzieš da čałavieka, jaki ŭ atradzie adkazny za miedycynu. Ciabie zapisvajuć ci da načalnicy miedčaści, ci da terapieŭta. Ty im paviedamlaješ pra svaje prablemy, ale ciabie navat nie ahladajuć, a prosta dajuć niejkija tabletki. Možna zapisacca da kankretnaha doktara, ale zvyčajna tam čerhi.

Samaja vialikaja, vidać, da zubnoha: zuby tam praz [niepaŭnavartasnaje] charčavańnie laciać vielmi chutka. I kali prychodziš da doktara, jon čaściej adrazu vyryvaje zuby. Ja da zubnoha nie chadziŭ, bo chacieŭ zachavać svaje 32 pierliny».

Ź pieryjadyčnaściu raz na miesiac-dva na zonu prychodzili daktary sa svabody.

«Chirurh, urołah, łor mohuć pryjści. Ale jany taksama pracujuć na ad***isia. Maju hryžu ahladaŭ chirurh z voli. Prastatyt u mianie taksama znajšoŭ doktar z voli, i ja im na vucha šaptaŭ: «Dapamažycie, kali łaska».

Ale mienavita z dapamohaj, navat kali ŭ ciabie niešta vyjaviać, tam składana. U zonie lepš uvohule nie chvareć — dla ich lepš, kab by ty zdoch i ciabie vyvieźli. Kab ad ciabie mienš prablem było».

Vadzim adznačaje, što na jaho hryžu doŭha nichto nie źviartaŭ uvahu.

«U ich reakcyja była takaja: nu, prablema jość, ale ty ž razumieješ, što ŭsio składana. Ale potym ja padniaŭ sapraŭdny chaj — ja padumaŭ, što ŭ mianie puchlina takaja. Nie viedaŭ spačatku, što heta hryža, i spužaŭsia mocna. Ja i svaim svajakam pačaŭ davodzić, što niešta nie toje, i ŭ miedčaści, i namieśniku načalnika kałonii, i psichołaham.

Mnie dazvolili niejki čas nie pracavać, bo hryža hetaja baleła, ja pračynaŭsia štonoč. Ale potym usio roŭna načalnica sančaści Darja Łaskaŭniova skazała: «Ty možaš pracavać, ty pavinien pracavać». I ŭžo inšyja chłopcy ź nizkaha statusu mianie sami škadavali, tamu što bačyli, što mnie ciažka, i šmat čaho rabili za mianie».

Pa słovach Vadzima, paśla jaho skarhaŭ na hryžu suviaznym ź miedčaściu pieradali abjavu: tym, u kaho jašče pachvinnaja hryža, pryjści pakazacca.

«Mnohich zekaŭ, jakim jašče doŭha było siadzieć, vyvieźli tady na volu praapieravać, dziakujučy mnie. Tam cełaja śpiecapieracyja była. I im choć hryžy tyja pavydalali. Ale mianie samoha heta nie tyčyłasia, tamu što ja palityčny».

Na zonie Vadzimu davali miedykamienty, zbolšaha «dla ahulnaj padtrymki».

«Tak, ja tam na nahach pieranios hiemaroj, ale davali tolki niejkija supraćzapalenčyja miedykamienty, śviečki. Ad cisku davali. Jašče antydepresanty davaŭ psichijatr. Ad prastatytu taksama niešta davali (chacia sensu było mała, bo ty traplaŭ u ŠYZA, i jon u ciabie znoŭ raźvivaŭsia). Jašče mnie adzin raz dazvolili miedycynskuju pasyłku ad rodnych — tam byli dobryja tabletki i pojas dla hryžy».

Asnoŭnaja pretenzija Vadzima da miedykaŭ i načalstva babrujskaj kałonii — poŭnaje ihnaravańnie jaho ankałohii.

«Jašče da pasadki ja źviarnuŭsia da daktaroŭ-ankołahaŭ Hrodna: u mianie navat na toj momant radzimki nie było, tolki plamka. Jaje skazali nazirać i daśledavać, ale mianie zatrymali. I ŭ kałonii jana pačała mocna śviarbieć, baleć. Jaje mnie jašče paškodžvali, kali halili hałavu [u Vadzima złajakasnaja miełanoma zavušnaj vobłaści sprava — NN]. Ja prasiŭ nie čapać hety bok, ale naš źniešni vyhlad kantralavali, my pavinny byli całkam łysymi być. Kali ty nie łysy, to pajšoŭ by ŭ ŠYZA.

Ja kazaŭ miedykam, što, mahčyma, u mianie niešta nie toje z hetaj radzimkaj, ale jany mnie prosta nie vieryli — dumali, ci to ja žartuju, ci na žal cisnu».

Miełanoma na skury. Ilustracyjnaje fota: Wikimedia Commons

Tady Vadzim pačaŭ apisvać svaju prablemu ŭ kožnym liście i zvankach svajakam.

«Ja ŭ listach pisaŭ, što mnie drenna. Ale administracyja ich nie pieradavała svajakam, tolki niešta bolš niejtralnaje. Pry hetym mianie da siabie adrazu vyklikali psichołahi i namieśnik kałonii i razmaŭlali sa mnoj: što tabie nie tak?»

U zmahańnie za Vadzima ŭklučyłasia jaho siamja, jakaja pačała aktyŭna pisać listy z prośbaj pravieryć jaho zdaroŭje — na adras načalstva kałonii i ŭ prakuraturu.

«Zona zrabiła złačynstva, kali jany adpisali majoj ciotcy, što ŭsio z maim zdaroŭjem typu narmalna, a ŭ mianie ŭžo na toj momant była ankałohija, i jany mahli na rańniaj stadyi heta znajści. Mała taho, za listy maich svajakoŭ mianie jašče i nasvaryła niezadavolenaja Łaskaŭniova paśla: «Što tam tvaje skardziacca, što ty tam nahavaryŭ? Pahladzi, jak ty dobra vyhladaješ, tut jašče i horš ludzi vyhladajuć, a ŭ ciabie ŭsio narmalna». A mnie było vielmi drenna, ja zhasaŭ. My dla ich — miasa, tym bolš u mianie jašče byŭ nizki status».

Adkazy svajakam Vadzima za podpisam načalnika kałonii Jaŭhiena Bubiča, zhodna ź jakimi błohier nie skardziŭsia na stan zdaroŭja i jano aceńvałasia jak «zadavalnialnaje». Taksama ŭ liście śćviardžajecca, što ź Jermašuka ŭ kałonii nichto nie ździekujecca

Vadzim kaža, što praz abyjakavaść načalnikaŭ turmy i kałonii, turemnych miedykaŭ jon zhubiŭ hady, za jakija jaho ankałohija prahresavała.

BYSOL adkryŭ zbor na lačeńnie dla Vadzima

Kamientary18

  • Fakt
    19.01.2025
    Miedicinskuju časť kołonii vozhłavlajet major vnutrieńniej słužby 42-letniaja DAŔJA ŁASKAVNIEVA.
    Ona urožienka horoda Nikiel Murmanskoj obłasti, RF.
    Hraždanstvo Biełarusi połučiło v 2009 hodu. Muž načmieda takžie rabotajet v pienitienciarnoj sistiemie, soobŝajet BelPol.

    Łaskavnieva postupiła na słužbu v 2010 hodu na dołžnosť vrača-tierapievta. Za 7 let ona iz lejtienanta dosłužiłaś do majora vnutrieńniej słužby, čto byvajet krajnie riedko. Imienno ona otkazyvajet v obśledovanijach sostojanija zdorov́ja političieskim zaklučiennym, pozvolajet privlekať bolnych politzaklučiennych k tiažiełomu fizičieskomu trudu, a takžie pomieŝať ich v SIZO i PKT. Byvšij politzaklučiennyj Oleh Kuleša tak ocharaktierizovał načmieda: «Eta žienŝina — bolšaja storońnica Łukašienko i isklučitielnaja sadistka».

    https://nashaniva.com/ru/337954
  • Fakt
    19.01.2025
    Kak urožiency Rośsijskoj Fiedieracii pytajut biełarusov v tiuŕmach. Łaskavnieva Daŕja Pietrovna, urožienka h. Nikiel, Murmanskoj obłasti, Rośsija. Foto.
    https://belpol.pro/bespredel-karatelej-v-ik-2-bobrujsk/
  • .
    19.01.2025
    Zabivajuć, źniščajuć ludziej.
    Navat kali nie naŭmysna, to praz stan sistemy, dzie niama adkaznaści i sumleńnia.
    I na svabodzie toje ž samaje, ale tam čałaviek chacia by moža dapamahčy siabie sam.

Apošniaje miesca pracy danosčycy Bondaravaj — kruhłasutačnaja saŭna. Ale pasada nieviadomaja10

Apošniaje miesca pracy danosčycy Bondaravaj — kruhłasutačnaja saŭna. Ale pasada nieviadomaja

Usie naviny →
Usie naviny

Łukašenka prapanavaŭ stvaryć u Biełarusi «centry pryciahnieńnia» dla ŭsich kanfiesij4

Jak skłaŭsia los dziaŭčyny, jakaja ŭ 2020-m zaprasiła Łukašenku na taniec?6

Piać biełaruskich biznesaŭ atrymali ad asacyjacyi ABBA pa 5 tysiač jeŭra. Voś kamu dastalisia hrošy9

Tramp zahadaŭ spynić čakanku adnacentavych maniet12

Paźniak zaklikaje Zachad dziela vyzvaleńnia palitviaźniaŭ pačać pieramovy z «hetym varvarskim režymam»61

«Jabłyčny vocat» — sieryjał na realnych padziejach pra instahramnuju machlarku maštabaŭ, u jakija ciažka pavieryć1

Siońnia ŭ minskim aeraporcie było minus 16°S2

Za pracu ŭ Polščy z chłopcam raźličylisia falšyvymi dalarami2

Tejłar Śvift abśvistali na Supierboŭle. Tramp pachvaliŭ hledačoŭ5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Apošniaje miesca pracy danosčycy Bondaravaj — kruhłasutačnaja saŭna. Ale pasada nieviadomaja10

Apošniaje miesca pracy danosčycy Bondaravaj — kruhłasutačnaja saŭna. Ale pasada nieviadomaja

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić