Rasija aficyjna pryznała svaju vinu ŭ źbivańni azierbajdžanskaha samalota i vypłaciła kampiensacyju
Rasija aficyjna pryznała, što mienavita jaje sistema supraćpavietranaj abarony źbiła pasažyrski samalot azierbajdžanskaj avijakampanii AZAL u śniežni 2024 hoda, u vyniku čaho zahinuli 38 čałaviek.

Pra heta paviedamili MZS Rasii i Azierbajdžana ŭ sumiesnaj zajavie. Pry hetym padkreślivajecca, što ŭdar byŭ nienaŭmysnym. Baki taksama damovilisia ab urehulavańni nastupstvaŭ trahiedyi, uklučajučy vypłatu kampiensacyj, ale padrabiaznaści nie raskryvajucca.
Samalot, jaki 25 śniežnia 2024 hoda lacieŭ z Baku ŭ Hrozny, byŭ paškodžany nad terytoryjaj Čačni padčas zachodu na pasadku. Pavodle rasijskaha boku, heta adbyłosia ŭ momant adbićcia ataki bieśpiłotnikaŭ. Paśla paškodžańnia ekipaž sprabavaŭ atrymać dazvoł na avaryjnuju pasadku ŭ najbližejšych haradach, ale nie zmoh i nakiravaŭsia praz Kaśpijskaje mora ŭ Kazachstan. U vyniku samalot raźbiŭsia kala horada Aktau. Na borcie byli 67 čałaviek, ź jakich vyžyli tolki 29.
Spačatku Rasija admaŭlała svaju vinu, što pryviało da napružańnia ŭ adnosinach z Azierbajdžanam. Prezident Azierbajdžana Ilcham Alijeŭ adrazu zajaviŭ, što samalot byŭ padbity, i krytykavaŭ rasijskija ŭłady za sproby schavać sapraŭdnyja pryčyny katastrofy.
Paźniej, praź niekalki miesiacaŭ, Uładzimir Pucin faktyčna pryznaŭ adkaznaść i paprasiŭ prabačeńnia, paabiacaŭšy razabracca i pakarać vinavatych.
Bortpravadnik, jaki vyžyŭ paśla padzieńnia azierbajdžanskaha samalota ŭ Kazachstanie, raskazaŭ, jak usio vyhladała znutry
Kiraŭnik MZS Azierbajdžana paviedamiŭ pra «surjoznyja pytańni» da Maskvy praz zakryćcio spravy ab katastrofie łajniera AZAL
Pucin i Alijeŭ abnialisia paśla sustrečy na samicie ŭ Dušanbe
Stała viadoma, jak Kreml załahodziŭ kanflikt z Baku za źbity rasijanami azierbajdžanski łajnier
Biełaruskija abrady, arnamienty i biełaruskaja mova paŭsiul. Jak naščadak pierasialencaŭ zrabiŭ siało kala Bajkała znoŭ biełaruskim, i čamu heta moža chutka skončycca
Kamientary
Ahient Łukašenka addana słužyć Maskvie z momantu vizytu ŭ Dziaržaŭnuju dumu ŭ 93 i źniščaje ŭsio biełaruskaje, zabivaje biełaruskich patryjotaŭ i zmahajecca z historyka-kulturnaj spadčynaj biełaruskaha narodu. Samy haniebny kiraŭnik biełaruskich ziemlaŭ za to ŭsiu jejnuju na historyju