Hramadstva22

Na budynku novaha Nacyjanalnaha histaryčnaha muzieja źjavilisia hareljefy. Što na ich?

Na fasadzie novaha histaryčnaha muzieja na vulicy Arłoŭskaj u Minsku źjavicca adrazu šeść hareljefaŭ. Svaje miescy pakul zaniali tolki dva. Treci — u pracesie mantažu. Vyšynia hareljefaŭ — 17 mietraŭ, piša Onliner.by.

Vaha navat nie ahučvajecca, ale možna sabie ŭjavić hetuju mahutnaść: jany vykanany z bronzy.

Ich vyrablaje ceły kalektyŭ aŭtaraŭ na płoščach «Skulpturnaha kambinata»: tolki tam jość cechi z bolš-mienš prydatnaj vyšynioj stolaŭ (dy i toj nie chapaje — usie hareljefy składajucca z častak). Praces stvareńnia kožnaha šedeŭra doŭhi i karpatlivy. Spačatku fihury lepiać z hliny, zatym z hlinianaha makieta zdymajuć hipsavuju formu, a ŭžo potym hetuju formu adpraŭlajuć u liciejny cech, kab jana ŭvasobiłasia ŭ bronzie.

Muziejnyja hareljefy — heta «zbor» znajomych usim ź dziacinstva biełaruskich vobrazaŭ. Pry hetym tolki partretnych fihur zapłanavana kala paŭsotni. Kampazicyi stajać na hranitnych pastamientach.

Pieršyja hatovyja «instalacyi» nazyvajucca «Dahistaryčny pieryjad» i «Staražytnaja Ruś».

— Pierad nami staić ultraskładanaja zadača. Luby naviedvalnik muzieja, padychodziačy da fasada, budzie pahružacca ŭ hłybokuju historyju našaj krainy. Kožnaja z «staronak» składajecca ź dźviuch asnoŭnych častak: nižni błok pryśviečany znakavym histaryčnym asobam, jakija prasłavili svaju epochu, a vierchniaja častka — siužetnyja bareljefy, pryśviečanyja kankretnaj eposie i jaje asnoŭnym padziejam. Na kožnuju «staronku» pa technałahičnym cykle adviedziena amal paŭhoda, — raskazvaŭ u efiry telekanała ONT zahadčyk kafiedry skulptury Biełaruskaj dziaržaŭnaj akademii mastactvaŭ Kanstancin Kaścičenka.

Mantaž hareljefaŭ idzie davoli chutka. Pastamienty ŭžo hatovyja pad usie kampazicyi. Vierahodna, užo da siaredziny maja možna budzie razhledzieć (pakul — praz aharodžu) usie bronzavyja pałotny.

Kamientary2

  • Jo
    24.04.2026
    Hetyja kłasičnyja i nia tannyja hareljefy na takim tannym i madernovym fasadzie vyhladajuć dziŭna. Takoje ŭražańnie, što na fasad supiermarkieta paviesili manumientalnyja bareljefy z 19st. Hety fasad prynižaje hetyja hareljefy, a harereljefy nie dadajuć vartaści fasadu.
  • Užas
    24.04.2026
    Do čieho ž strašnaja architiektura v diedovskom sovkie

Ciapier čytajuć

«Daŭ usim pa hranacie i skazaŭ: «Viedajecie, što rabić». Litoviec, jaki vajavaŭ z Łazoŭskim, napisaŭ praniźlivy ŭspamin pra jaho

«Daŭ usim pa hranacie i skazaŭ: «Viedajecie, što rabić». Litoviec, jaki vajavaŭ z Łazoŭskim, napisaŭ praniźlivy ŭspamin pra jaho

Usie naviny →
Usie naviny

Małady eks-dyrektar Nacyjanalnaha histaryčnaha muzieja Biełarusi pierajšoŭ u Rasii ź miemaryjała «Katyń» u muziej revalucyi 1905 hoda4

Rasija rychtuje letniaje nastupleńnie. Ci voźmie jana Słaviansk i Kramatorsk?8

Viasnovyja subotniki na bierahach: što ź imi nie tak?

U Nacbanku nazvali try samyja paśpiachovyja machlarskija schiemy ŭ Biełarusi2

U Jehipcie ŭnutry staražytnaj mumii znajšli rukapis Hamiera1

Kaciaryna Andrejeva: Ja była maralna hatovaja za toj strym adsiedzieć dva hady, ale ŭsio pasypałasia, kali inkryminavali zdradu dziaržavie3

Tramp zajaviŭ pra «poŭny kantrol» nad Armuzskim pralivam i raskazaŭ pra chaos u kiraŭnictvie Irana4

«Biełsajuzdruk» užo praz tydzień stanie častkaj «Biełpošty»4

U sankcyjny śpis ES uklučyli Biełaruskuju naftavuju kampaniju i «Vołat-Sanczian»1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Daŭ usim pa hranacie i skazaŭ: «Viedajecie, što rabić». Litoviec, jaki vajavaŭ z Łazoŭskim, napisaŭ praniźlivy ŭspamin pra jaho

«Daŭ usim pa hranacie i skazaŭ: «Viedajecie, što rabić». Litoviec, jaki vajavaŭ z Łazoŭskim, napisaŭ praniźlivy ŭspamin pra jaho

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić