Hramadstva

Śviatłana Cichanoŭskaja: Amierykanski trek vyzvaleńnia palitviaźniaŭ praciahvajecca, Tramp staviŭ zadaču viarnuć 1 300 čałaviek

Demakratyčnaja lidarka Śviatłana Cichanoŭskaja padčas vystupu 18 lipienia na fiestyvali TUTAKA prakamientavała praces vyzvaleńnia biełaruskich palitviaźniaŭ pry pasiarednictvie ZŠA. Pavodle jaje słoŭ, niahledziačy na čutki, kamunikacyja i kaardynacyja z amierykanskim bokam zastajucca pastajannymi, piša «Pozirk».

Fota: ofis Cichanoŭskaj

Amierykanski trek vyzvaleńnia palitviaźniaŭ u Biełarusi praciahvajecca, zajaviła Śviatłana Cichanoŭskaja 18 lipienia na sustrečy ŭ ramkach festu TUTAKA.

«Heta takaja tonkaja situacyja, što niemahčyma prosta raskazvać. Mnie vielmi škada, što ludzi śpiekulujuć mienavita na temie palitźniavolenych, — skazała jana. — Ja chaču skazać adno, što ŭ nas pastajannaja kamunikacyja z amierykanskim bokam. My razumiejem, jakija adbyvajucca pracesy, z nami dzielacca [infarmacyjaj], jość kaardynacyja. I ja spadziajusia… davajcie ja tak skažu, što, kaniešnie, my zmožam pabačyć vyzvalenych ludziej».

«Ja vam chaču skazać, što cikavaść da temy nie zhubiłasia. Što była pastaŭlenaja zadača [prezidentam ZŠA Donaldam Trampam, ad jaho] prahučała ličba — 1300. My pavinny razumieć, što palitźniavolenych było bolš, čym 1300. My razumiejem, što navat kali hetaja ličba budzie dasiahnutaja, za kraty praciahnuć kidać ludziej. Jość šmat ludziej, jakija nie ŭ śpisach pravaabarončych arhanizacyj — z roznych pryčyn, ale my pavinny razumieć, što hetyja ludzi jość», — padkreśliła palityk.

Pavodle jaje słoŭ, tyja paviedamleńni, jakija ludzi pišuć pradstaŭnikam ZŠA — u pryvatnaści śpiecpasłańniku prezidenta pa Biełarusi Džonu Koŭłu — adnosna tych ci inšych palitviaźniaŭ, «dachodziać, jany čytajucca».

Cichanoŭskaja skazała, što «praces, moža być, ciažki, ale ž praces idzie». «Ź ciažkaściami, nie tak chutka, jak nam usim chaciełasia b, ale ludzi pracujuć», — kanstatavała demlidarka.

Pa vynikach apošniaj sustrečy z amierykanskaj delehacyjaj 19 sakavika 2026 hoda ŭ Minsku Alaksandr Łukašenka rasparadziŭsia vyzvalić 250 viaźniaŭ, ź jakich 235 było dazvolena zastacca na radzimie, a 15 vyvieziena ŭ Litvu (častka paśla nakiravalisia ŭ Polšču).

Ahułam z udziełam Biełaha doma na volu vyjšła bolš za 400 čałaviek. Naŭzamien ZŠA pastupova zdymajuć sankcyi z režymu Łukašenki.

Čakałasia, što Koŭł naviedaje Minsk u traŭni, adnak hetaha nie adbyłosia. U červieni śpiecpasłańnik Trampa abvierh infarmacyju pra toje, što praces vyzvaleńnia biełaruskich palitviaźniaŭ pad ehidaj Vašynhtona prypynieny. Paśla jon daŭ zrazumieć, što nieŭzabavie moža čarhovym razam prybyć u Biełaruś.

Paśla telefonnaj razmovy z Łukašenkam 15 žniŭnia 2025 hoda Tramp napisaŭ u svajoj sacyjalnaj sietcy TruthSocial, što metaj zvanka było vykazać tamu padziaku za vyzvaleńnie hrupy viaźniaŭ. «My taksama abmiarkoŭvajem vyzvaleńnie jašče 1300 źniavolenych», — adznačyŭ jon tady.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Ispanija stała čempijonam śvietu pa futbole

Ispanija stała čempijonam śvietu pa futbole

Usie naviny →
Usie naviny

Śviatłana Cichanoŭskaja naviedała fest Tutaka FOTY2

Dym ad źniščanaha składu Wildberries pad Maskvoj raściahnuŭsia na 250 kiłamietraŭ7

U Škłoŭskim rajonie patanuŭ 11‑hadovy chłopčyk

Kiraŭnik frakcyi CHDS/CHSS u Bundestahu pajšoŭ u adstaŭku, bo zavioŭ dzicia praz surahatnaje maciarynstva9

Biełarusy stali haściami na šou Urhanta13

Kruty: Rabotniki z Uźbiekistana zavoziacca ŭ Biełaruś pad inviestprajekty8

Prezident Vienhryi padpisaŭ źmieny ŭ Kanstytucyju, jakija spyniajuć jaho paŭnamoctvy1

Znajšli źnikłaha ŭ Katałonii biełarusa Hienadzia Smalaka

Jak prachodzić fiestyval Tutaka na Biełastoččynie3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ispanija stała čempijonam śvietu pa futbole

Ispanija stała čempijonam śvietu pa futbole

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić