Lvoŭski: U Biełarusi nacyjanalnaje śviata — heta rycarskija turniry, u Rasii — sarafany i karahody
Viadomy ekanamist, akademičny dyrektar BEROC Leŭ Lvoŭski, jaki naradziŭsia ŭ Rasii, ale niekalki hadoŭ žyŭ u Biełarusi, u novym vypusku TOKu parazvažaŭ pra adroźnieńni pamiž biełarusami i rasijanami.

Leŭ Lvoŭski — akademičny dyrektar BEROC, ekanamist i daśledčyk. Naradziŭsia ŭ Rasii, skončyŭ fakultet prykładnoj matematyki Piermskaha dziaržaŭnaha techničnaha ŭniviersiteta, atrymaŭ stupieni bakałaŭra i mahistra. Kala šaści hadoŭ žyŭ u ZŠA, dzie ŭ 2017 hodzie abaraniŭ stupień PhD pa ekanamičnaj demahrafii va Univiersitecie Ajovy. Paśla žyŭ u Biełarusi. Ciapier — u Litvie.
Padčas intervju TOKu akademičny dyrektar BEROC Leŭ Lvoŭski adkazaŭ na pytańnie, čym biełarusy adroźnivajucca ad rasijan.
«Usim adroźnivajucca, jak i prosta dva roznyja narody», — adkazaŭ jon.
Razam z tym ekanamist zaŭvažyŭ, što kazać pra rasijan jak pra niešta adnastajnaje taksama nie zusim pravilna.
«Rasija — heta ŭsio jašče vialikaja ŭnutranaja impieryja, abo «turma narodaŭ». Tut kamu jak praściej usprymać», — adznačyŭ jon.
Pavodle Lvoŭskaha, roźnica pamiž asobnymi rehijonami Rasii nastolki vialikaja, što niekatoryja nacyjanalnyja respubliki mohuć adroźnivacca ad Centralnaj Rasii macniej, čym ad jaje adroźnivajecca Biełaruś.
U jakaści prykładu hetaj nieadnarodnaści Lvoŭski pryvioŭ pracu dziaržaŭnaj statystyki.
«Rasstat, kali publikuje statystyku, nie ŭklučaje niekatoryja rehijony, tamu što jany aficyjna kažuć, što, naprykład, nie daviarajuć čačenskamu statystyčnamu ahienctvu. Nu što tut užo kazać pra niejkaje adzinstva», — zaŭvažyŭ jon.
Na dumku ekanamista, zakony, jakija pracujuć u Maskoŭskaj vobłaści, mohuć faktyčna nie pracavać u Tyvie ci Čačni.
Pierachodziačy da Biełarusi, Lvoŭski adznačyŭ, što jana adroźnivajecca ad Rasii najpierš svajoj historyjaj, jak staražytnaj, tak i sučasnaj. U jakaści prykładu jon pryvioŭ sučasnuju tradycyju śviatkavańnia nacyjanalnych śviat.
«U Centralnaj Rasii [kali] niejkaje nacyjanalnaje śviata, chočuć uzhadać daŭninu, to heta, napeŭna, niešta ŭ sarafanach, karahody.
Kali ja ŭpieršyniu pryjechaŭ u Biełaruś i byli abvieščanyja niejkija narodnyja hulańni, to mnie zapomniłasia, što niechta ŭ sarafanach taksama byŭ, ale byli i rycarskija dvuboi, naprykład. Tamu što zamki i niešta rycarskaje — heta taksama ŭ historyi Biełarusi, heta nie ŭ historyi Centralnaj Rasii», — adznačyŭ jon.
Na dumku Lvoŭskaha, jašče adnym važnym adroźnieńniem histaryčna była bolšaja talerantnaść nasielnictva biełaruskich ziamiel.
«Ciapier — heta ŭžo inšaja reč. Ale histaryčna ŭ Biełarusi sapraŭdy adnačasova žyli roznyja narody, jakija adnačasova razmaŭlali na roznych movach. I nivodzin ź ich nie byŭ hałoŭnym abo nie byŭ mocna hałoŭnym.
Mienavita tamu, kali navat stvarałasia BSSR, adrazu było niekalki dziaržaŭnych moŭ. U Rasii ž zaŭsiody niejki adzin narod byŭ samym hałoŭnym», — zaŭvažyŭ ekanamist.
Apisać rasijski nacyjanalny charaktar składana, kaža Lvoŭski. Jon patłumačyŭ na prykładzie Kryma. Lvoŭski vyras u Rasii i vyjechaŭ adtul u 2011 hodzie, ale za ŭsio žyćcio ni razu nie čuŭ, kab niechta kazaŭ pra nieabchodnaść viarnuć Krym. Adnak paśla napadu na Ukrainu ŭ 2014 hodzie raptam vyśvietliłasia, što Krym nibyta zaŭsiody byŭ patrebny ŭsim.
«Ja ŭ svaim žyćci ŭ Rasii ni ad adnaho čałavieka nie čuŭ, što nam vielmi patrebny Krym. Nie było takoha, kab chtości siadzieŭ, vypivajučy na pryźbie, ci, nie viedaju, vypadkovy pasažyr u ciahniku kazaŭ: «Voś usio ŭ nas dobra, tolki Kryma brakuje. Voś by nam viarnuć Krym».
Tamu Lvoŭski nie viedaje, ci nastolki mocna rasijskaje hramadstva źmianiłasia paśla 2011 hoda, ci hetyja nastroi isnavali i raniej, ale prajšli mima jaho.
Pry hetym peŭny impierski duch u Rasii, na jaho dumku, byŭ zaŭsiody: jana ŭsprymała siabie centram rehijona i samaj bahataj krainaj, ad jakoj zaležać susiedzi.
«Ale heta nie było ŭ razrezie taho, što nam abaviazkova treba ŭsich ich zavajavać i dałučyć. Padobnuju rytoryku, zdajecca, usio ž pačaŭ Pucin na svaich paźniejšych [prezidenckich] terminach», — davodzić Lvoŭski.
«Budzie niavažna, demakratyčnaje kiravańnie ŭ Biełarusi ci nie». Leŭ Lvoŭski raskazaŭ, čamu maładych biełarusaŭ čakaje horkaja dola
Lvoŭski: Łuhinoj było b dobra žyć paru stahodździaŭ tamu, kali było modna skardzicca na sialan
Ekanamist Lvoŭski: Pavyšać piensijny ŭzrost jość kudy. Možna žančynam pavysić
Kamientary
Ničoha nie mianiajecca ał pačatku ŭtvareńnia Maskovii Załatoj Ardoj.
Raptam, ale pa kamandzie cara, spatrebilisia i Abchazija, i Krym, i Danieck, i Łuhansk. Heta ŭsio my bačym na svaje vočy, voś tut i ciapier. Učora nie treba było, bo kamandy nie davali, a jak dali kamandu stała patrebnym bolš za śmierć.
U 1939-m raptam spatrebiłasia "naša Biełoruśsija", u 1940 "naša Pribałtika", raptam staŭ žyćciova pahražać "riežim v Finlanlii" i hd da biaskoncaści. Ničahutki novaha. Daduć pa mordzie - zalezuć nazad haładać i "vosstanavlivať choziajstvo". Nabralisia siły - štości čužoje stanie raptam patrebnym choć pamry.
Dziŭna, što Lvoŭskaha ździŭlajuć takija vidavočnyja rečy. Takoje ŭražańnie, što istorija hosudarstva rośsijskoho ŭ ekanamista pačynajecca ź dziejnaha siońnia cara, taksama raptam, pa kamandzie.
Jakaja tabie roźnica, jak nieznajomy tabie čałaviek vyhladaje! Za svajoj žonkaj sačy, kab jana ú zalu chadziła!