Ekanomika33

Ajcišnik pierajechaŭ u Varšavu i ŭładkavaŭsia ŭ tamtejšy Samsung

Mužčyna raskazaŭ Devby.io pra zarobak, pracesy i vodhałas patryjarchalnaj karejskaj tradycyi.

— U mianie bahaty dośvied u raspracoŭcy i IT-biznesie: pracavaŭ u Hiermanii, u ZŠA, kiravaŭ ułasnym biźniesam u Biełarusi, adnak jon nie zadaŭsia, i ja pierajechaŭ u Polšču dy staŭ šukać pracu.

Pakul ja šukaŭ pracu zvyčajnaha raspracoŭščyka, vodhukaŭ było nie asabliva šmat. Ale jak tolki ja pierarabiŭ reziume ŭ bok mieniedžmientu, vodhukaŭ i sumoŭjaŭ stała značna bolš. Mnie prama kazali, što im vielmi padabajecca moj dośvied kiraŭnictva i što im jakraz patrebnyja ludzi z dobrym techničnym bekhraŭndam, jakija nie bajacca składanych zadač i adkaznaści.

Samsung nasamreč byŭ zapasnym varyjantam. Da pačatku 2023 hoda ŭ mianie na rukach užo byŭ dobry ofier z Aŭstryi na 90 tysiač jeŭra ŭ hod, i ja źbiraŭsia jaho pryniać. Tamu na sumoŭje ŭ varšaŭski ofis Samsung pahadziŭsia na ŭsialaki vypadak i prachodziŭ jaho davoli rassłablena.

Pra sumoŭje. «Pieramovy pra zarobak raściahnulisia na try dni»

Usiaho było čatyry etapy intervju: znajomstva z rekrucioram, pieršaje techničnaje, druhoje techničnaje i, narešcie, vynikovaje. Zvyčajna dastatkova adnaho techničnaha sumoŭja — tolki potym ja daviedaŭsia, što moj dośvied nie padychodziŭ dla kamandy raspracoŭki Bixby, adnak mnoj zacikavilisia ŭ kamandzie, jakaja pracuje z moŭnymi madelami, tamu spatrebiłasia jašče adno.

U vyniku abodva techničnyja sumoŭi prajšli dobra, i padčas vynikovaj hutarki my ŭ asnoŭnym handlavalisia za zarobak. Ja skazaŭ, što hatovy pracavać za 25 tysiač złotych bruta ŭ miesiac (na siońnia kala 5800 jeŭra)— heta prykładna adpaviadała b uzroŭniu ofieru z Aŭstryi.

Hetyja pieramovy raściahnulisia na try dni, na praciahu jakich kampanija nieadnarazova sprabavała źnizić zarobak. Ja b, mahčyma, i pahadziŭsia, kali b heta byŭ moj adziny varyjant, ale aŭstryjski ofier na rukach dapamoh nastajać na svaim.

Kali ty emacyjna nie ŭciahnuty, vieści pieramovy lahčej.

Urešcie jany pahadzilisia na maje ŭmovy i prasili jak maha chutčej pryniać rašeńnie. Ja ž tady jašče čakaŭ dakumienty ad aŭstryjcaŭ i ciahnuŭ čas. Adnak aŭstryjcy čamuści zatrymlivali afarmleńnie, tak što ŭ niejki momant mnie stała strašna, što ja zastanusia ni z čym, i ja pryniaŭ ofier Samsung.

Aŭstryjski varyjant pryvablivaŭ pazicyjaj i cikavymi zadačami — mianie adrazu pryznačali kiraŭnikom adździeła paśla ździełki pa źlićci i pahłynańni: ja pavinien byŭ unifikavać PZ, kab pakinuć adzin bekiend z roznymi frantendami. Pryčym mierkavałasia, što ja sam sfarmiruju novy adździeł i najmu piersanał. Mnie vielmi padabajucca takija zadačy.

Čym dobry Samsung. «Finansava vielmi kamfortna, kamanda pryjemnaja»

Ale tak atrymałasia, što ŭ Samsung ja i dahetul nie paškadavaŭ. Pa-pieršaje, finansava adčuvaju siabie vielmi kamfortna. Z ulikam padatkovych ilhot dla stvaralnikaŭ intelektualnaj ułasnaści ŭžo ŭ samym pačatku na ruki vychodziła 18,5 tysiačy złotych (kala 4300 jeŭra).

Pa-druhoje, praca akazałasia dastatkova cikavaj, a kamanda — vielmi tałkovaj. Akramia mianie i majho niepasrednaha kiraŭnika ŭ kamandzie nie było inšych Senior-raspracoŭščykaŭ, i mianie dziakujučy dośviedu kiraŭnictva adrazu stali ŭvodzić u rolu mieniedžara. Mnie heta padabałasia bolš, čym prosta raspracoŭka. Potym našu kamandu padzialili, i ja staŭ mieniedžaram adnoj ź ich.

Pa-treciaje, dla mianie praca ŭ kampanii stała lekami ad vyharańnia paśla niaŭdałaha biźniesu. U peŭnym sensie heta psichaterapija: značna lahčej vykonvać pastaŭlenyja kimści zadačy, čym być adzinym adkaznym za ŭsio, samomu nie zdavacca i natchniać padnačalenych.

Tak, pracavać va ŭłasnaj kampanii było cikaviej. Ale ciapier ja značna bolš caniu ludziej, ź jakimi pracuju, čym krutyja zadańni.

Ciapier — tamu što mnie jość z čym paraŭnoŭvać. Na pracy ŭ ZŠA było šmat padkopnych hulniaŭ, asabliva z pačatkam skaračeńniaŭ. U Biełarusi niaŭdačy startapa pryviali da kanfliktaŭ — u takoj atmaśfiery składana pracavać. Tut ža ŭsio spakojna i kamanda vielmi pryjemnaja.

Spačatku ŭ Samsung było šmat niazvykłaha. Naprykład, ułasnyja sistemy kiravańnia i raspracoŭki — ad rehistracyi tykietaŭ (Kona) da stvareńnia biłdaŭ (Cosmos). Plus ułasny mesendžar Knox Teams i ŭłasnaje prykładańnie dla videasuviazi Knox Meetings. I ŭ kožnaj sistemie treba zapytvać dazvoł na adkryćcio sieryjnych i USB-partoŭ, na stvareńnie akaŭnta ŭ toj ci inšaj sistemie (ich bolš za 30), prachodzić šmatetapny praces rehistracyi i zakryćcia prajekta.

Uvohule biurakratyi zašmat. Spačatku jana mianie pužała, ale ciapier, kali pryzvyčaiŭsia, ja hatovy pryznać, što tut usio ŭładkavana dastatkova razumna i funkcyjanalna. Hałoŭnaje — svoječasova praciahvać nieabchodnyja dazvoły.

Atmaśfiera na pracy taksama dosyć kamfortnaja. Try dni ja pracuju z ofisa, dva dni — addalena. U zvyčajny čas nam zabaroniena pracavać zvyšuročna — možna tolki ŭ tyja pieryjady, kali zakryvajucca prajekty (zvyčajna ź siaredziny listapada pa studzień) i paśla adabreńnia kiraŭnictva.

Pry hetym kolkaść zvyšuročnych taksama abmiežavanaja, u mianie maksimalna było 40 hadzin za miesiac. Najbolš vyhadna «zvyšuročyć» pa niadzielach — tady apłata padvojnaja, a ŭ budnija dni i pa subotach — tolki ŭ paŭtara raza.

Zamiest apłaty možna brać adhuły, ale bolšaść addaje pieravahu hrošam. Tamu ŭ kancy hoda zarobak zvyčajna pavyšany: tak, u minułym śniežni z bonusam u 14 tysiač złotych (3200 jeŭra) i zvyšuročnymi ja atrymaŭ na ruki 52 ci 54 tysiačy złotych (12 tysiač — 12,5 tysiač jeŭra).

Kampanija rehularna pravodzić cimbiłdynhi. Raz na miesiac chodzim kudy-niebudź na łanč usioj kamandaj — zvyčajna razam z tymi chłopcami, ź jakimi raniej byli ŭ adnoj kamandzie. Jość biaspłatnyja kursy karejskaj i polskaj moŭ (kursy anhlijskaj treba šukać samomu, ale ich kampiensujuć), kursy pa karejskaj kultury. Ja sprabavaŭ vučyć karejskuju ź cikaŭnaści, ale akazałasia zanadta składana.

Pra kulturny kod. «Małodšyja nie mohuć piarečyć starejšym»

Što tyčycca śpiecyfičnaha karejskaha kulturnaha kodu, mnie ŭdałosia adčuć chiba što jaho vodhałasy. Naša kamanda ŭ asnoŭnym polskaja. U inšych kamandach jość taksama supracoŭniki ź Biełarusi i Ukrainy, ale ŭ ofisie jość kiraŭnicki piersanał z Karei, tak zvanyja dyśpietčary.

Paru razoŭ ja sutykaŭsia ź dziŭnymi pavodzinami karejskich supracoŭnikaŭ. Spačatku nie razumieŭ, u čym sprava, ale potym mnie patłumačyli, što małodšyja (pa stažy, a ŭ karejskim kalektyvie, zdajecca, jašče i pa ŭzroście) nie mohuć piarečyć starejšym.

Kažuć, raniej u kartcy supracoŭnika ŭkazvali staž pracy. Praŭda, było heta, zdajecca, nie ŭ Polščy. Va ŭsiakim razie tut i ciapier upłyŭ karejskich kulturnych abmiežavańniaŭ praktyčna nie adčuvajecca. Mahčyma, u Karei ŭsio inakš.

Pra ŠI i pahrozu skaračeńniaŭ

Nabor novych supracoŭnikaŭ u kampanii zamarožany ŭžo niekalki hadoŭ, adnak i skaračeńniaŭ nie było ŭžo amal 10 hadoŭ. Da niadaŭniaha času situacyja była spakojnaj, praŭda, ciapier z-za ŠI jana stała bolš niavyznačanaj.

Supracoŭnikaŭ prymušajuć vykarystoŭvać ułasnaha ŠI-asistenta Cline. KPI pakul nie pavysili, ale vykarystańnie kod-ahienta adsočvajuć: pry sabmicie koda abaviazkova treba ŭkazvać suaŭtarstva ŠI, kali jano jość. Staronnija ŠI-madeli taksama dadajuć u instrumientaryj.

Maje zadačy ŭsio jašče vielmi składana aŭtamatyzavać, ale chto viedaje, jak heta źmienicca ŭ budučyni. Niekatoryja kalehi, asabliva maładziejšyja, sychodziać u inšyja kampanii, a na ich miesca novych supracoŭnikaŭ nie najmajuć. U vyniku tyja ž zadačy davodzicca vykonvać mienšaj kolkaściu ruk, albo pieradavać ich u centry raspracoŭki ŭ inšych krainach, albo brać supracoŭnikaŭ ź inšych kamand.

Kali raptam usio ž adbuducca skaračeńni, spadziajusia, praca ŭ Samsung budzie dobra vyhladać u reziume. Na rynak ja hladžu piesimistyčna: vakansij značna mienš, čym 3,5 hoda tamu, kali ja šukaŭ pracu.

Ja ŭsio jašče nie sumniavajusia ŭ svaich mahčymaściach znajści novuju pracu, ale ź vialikaj vierahodnaściu heta budzie addalenaja praca z zamovami z ZŠA ci jakoj-niebudź inšaj krainy.

Padsumoŭvaju: praca ŭ Samsung daje mnie pieradusim hrošy, pa-druhoje, umacoŭvaje reziume i dapamahaje adnavicca psichałahična. Što da techničnaha dośviedu, to jon śpiecyfičny i naŭrad ci padydzie dla nastupnaj pracy.

Kamientary3

  • Mołodcy.
    12.08.2026
    Chvastovstvo o tom skolko zarabatyvajut v takuju dlinnuju staťju obiernuli. Včiera była podobnaja o tom skolko na kruiz potratili.
  • Prišieł k uśpiechu
    12.08.2026
    Iz SŠA i Hiermanii v Polšu. Nie udivluś, jeśli čieriez hod dom pod Kołodiŝami stroiť načniot.
  • Imia
    12.08.2026
    5800€ bruta heta budzie kala 3700 na ruki, što kala 22€ za hadzinu, u štatach takija hrošy (kala 24$) atrymlivajuć niekvalifikavanyja supracoŭniki, naprykład za myćcio posudu i hd.

Ciapier čytajuć

Vaziŭ nataŭcaŭ u Afhanistan i skidvaŭ humanitarku ŭ Sudanie, a potym trapiŭ u turmu pa danosie siabra z Ukrainy

Vaziŭ nataŭcaŭ u Afhanistan i skidvaŭ humanitarku ŭ Sudanie, a potym trapiŭ u turmu pa danosie siabra z Ukrainy

Usie naviny →
Usie naviny

Stała viadoma, jak pamior Mikałaj Kazieka

Stali viadomyja padrabiaznaści ataki dronaŭ na hruzaviki na rasijska-biełaruskaj miažy6

Kreml vyzvaliŭ źniavolenaha byłoha amierykanskaha marpiecha. Za što — pakul nieviadoma

Ci moža Ukraina źniščać puskavyja ŭstanoŭki z rasijskaj balistykaj?1

«Biełsat» pierachodzić na novy spadarožnik3

Mak.by pašyrycca na jašče dva biełaruskija harady

U Hrodnie kiroŭca tralejbusa straciŭ prytomnaść i ŭrezaŭsia ŭ słup1

Zdaču ŽK «Andrejeŭski» ŭ Minsku pieranieśli na nastupny hod

Pamior słavuty trenier Mikałaj Kazieka5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Vaziŭ nataŭcaŭ u Afhanistan i skidvaŭ humanitarku ŭ Sudanie, a potym trapiŭ u turmu pa danosie siabra z Ukrainy

Vaziŭ nataŭcaŭ u Afhanistan i skidvaŭ humanitarku ŭ Sudanie, a potym trapiŭ u turmu pa danosie siabra z Ukrainy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić