U žyćci kamedyjohrafa Ełvi Sinhiera było niekalki žančyn. I hieroj viedaje, jak niaprosta znajści svajo ščaście ŭ asiarodździ nju-jorskich intelektuałaŭ.
NTV, 23.35
«Eni Choł»
ZŠA, 1977, rež. Vudzi Alen
Liryčnaja kamedyja
U žyćci kamedyjohrafa Ełvi Sinhiera (Vudzi Alen) było niekalki kachanych žančyn. I hieroj viedaje, jak niaprosta znajści svajo ščaście ŭ asiarodździ nju-jorskich intelektuałaŭ. Dziaŭčyna Eni Choł, zdajecca, zusim inšaja. Mahčyma, jana stanie spadarožnicaju hieroja...
Pieršapačatkova Vudzi Alen źbiraŭsia rabić detektyŭnuju kamedyju z ramantyčnaj intryhaj – ale film staŭsia liryčnaj historyjaj z paznavalnym aŭtarskim počyrkam.
Stužka musiła nazyvacca «Anchiedanija», što značyć – niemahčymaść adčuć asałodu, ale Ałen źmianiŭ nazvu na imia hałoŭnaje hieraini.
Aktrysa Dajan Kitan (sapraŭdnaje imia – Dajan Choł! dziciačaja mianuška – Eni!!) apranaje rečy sa svajho asabistaha harderobu. Paśla premjery karciny, žančyny davodzili mužoŭ da šalonstva, taskajučy z šafaŭ ichnija nahavicy.
Adzin z najlepšych filmaŭ amerykanskaha aktora j režysera, nasyčany iraničnymi «alenizmami», kompleksami j kachańniem.
Zorkapad z «Oskaraŭ» i «Załatych hlobusaŭ», u tym liku za najlepšy film, najlepšuju režysuru j najlepšy scenar.
Film demanstrujecca ŭ dzień narodzinaŭ Vudzi Alena.
Kamientary