Ekanomika

Staršynia Jeŭrarady: Hrecyja paźbiehnie defołtu i nie vyjdzie ź jeŭrazony

Staršynia Jeŭrapiejskaj rady Chierman van Rompiej pierakanany, što Hrecyja zmoža paźbiehnuć defołtu i nie vyjdzie ź jeŭrazony.

Čutki pra mahčymy vychad Hrecyi ź jeŭrazony raspaŭsiudžvajucca z 2010 hoda, kali kraina źviarnułasia pa kredytnuju padtrymku ES i MVF u sprobie paźbiehnuć defołtu pa zamiežnym doŭhu. Siamnaccać krain jeŭrapiejskaha valutnaha sajuza majuć nieadnolkavuju strukturu ekanomiki, ale pavinnyja prytrymlivacca adzinaj manietarnaj palityki.

Tamu Hrecyja, jakaja vykarystoŭvaje jeŭra, pazbaŭlenaja mahčymaści devalvavać nacyjanalnuju valutu i tym padtrymać svoj ekspart i ŭnutranuju vytvorčaść.
Pry hetym krainie nieabchodna refinansavać 350-miljardny doŭh i źnižać deficyt biudžetu, jak heta praduhledžana pahadnieńniem z kredytorami.

«Heta (vychad z zony adzinaj jeŭrapiejskaj valuty) było b suprać ich intaresaŭ. Kali b Bielhija viarnułasia da franka, chto b mieŭ davier da hetaj valuty?» — zajaviŭ van Rompiej u efiry fłamandskaha telekanała VRT. Na dumku «prezidenta» ES, admova ad jeŭra Hrecyi, jakaja apynułasia ŭ ciskach pazykovaha kryzisu, moža paciahnuć za saboj nie tolki recesiju, ale i depresiju. Van Rompiej vykazaŭ pierakananaść, što Jeŭrasajuz i MVF vydzielać Hrecyi čarhovy tranš kredytnaj padtrymki.

Razam z tym kiraŭnik Jeŭrarady ličyć nieabchodnym praviadzieńnie na ŭzroŭni zony jeŭra «bolš kamunitarnaj palityki ŭ ekanamičnym płanie», i ŭ suviazi z hetym jon addaje pieravahu tamu, kab nazyvać jeŭrazonu «jeŭrałendam» (euroland).

Ministry finansaŭ 17 krain zony jeŭra (Jeŭrahrupa) zajavili pa vynikach narady, jakaja zaviaršyłasia ŭ noč na paniadziełak u Luksiemburhu, što pryniaćcie Hrecyjaj, jakaja apynułasia ŭ kryzisnaj situacyi, žorstkich mieraŭ ekanomii «adkryje darohu da pradstaŭleńnia tranšu ŭ pieryjad da siaredziny lipienia».

Jeŭrakamisija, sa svajho boku, raźličvaje, što jeŭrahrupa, a taksama MVF uchvalać vydzialeńnie čarhovaha tranšu kredytnych srodkaŭ (ahulny abjom — 12 młrd jeŭra, ź ich 8,7 młrd — ad dziaržavaŭ jeŭrazony), inakš, pavodle zajavaŭ pradstaŭnikoŭ samoj Hrecyi, kraina moža dapuścić defołt.

Hrecyja atrymlivaje 110-miljardnuju kredytnuju padtrymku ES i MVF, jakaja dapamahaje krainie paźbiehnuć defołtu pa 350-miljardnym zamiežnym doŭhu.

ES i MVF, akramia Hrecyi, akazvajuć finansavuju dapamohu dźvium inšym krainam zony jeŭra — Irłandyi i Partuhalii.

Kamientary

Ciapier čytajuć

U čym pryčyna niezadavolenaści žycharoŭ mikrarajona Lebiadziny ŭ Minsku? Voś što nasamreč tam płanavali budavać6

U čym pryčyna niezadavolenaści žycharoŭ mikrarajona Lebiadziny ŭ Minsku? Voś što nasamreč tam płanavali budavać

Usie naviny →
Usie naviny

Prapahandystka Šybkoŭskaja raskazała pra svaje pakuty — jak «kamaryny ŭkus» akazaŭsia chvarobaj Łajma1

Minčanka kupiła kvateru ŭ piśmieńnickim domie, zrabiła tam ramont i pravodzić litaraturnyja sustrečy4

Łarysa Dolina nie zdajecca — jana choča spahnać bolš za 2 miljony dalaraŭ z kurjeraŭ, jakim jana addała hrošy6

Palityčnamu rasijskamu błohieru, jaki chvalić Łukašenku, zabaranili ŭjezd u Biełaruś6

U biełaruskich kramach vyviesili śpis niedružalubnych krain29

Zakryli hałoŭny korpus BDU1

Askiepki źbitaha rasijskaha bieśpiłotnika ŭpali na Majdanie2

Cichanoŭskaja: U Trampa jość ryčahi, kab vyzvalić biełaruskich palitviaźniaŭ8

Kandydata chimičnych navuk asudzili pa spravie Hajuna12

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U čym pryčyna niezadavolenaści žycharoŭ mikrarajona Lebiadziny ŭ Minsku? Voś što nasamreč tam płanavali budavać6

U čym pryčyna niezadavolenaści žycharoŭ mikrarajona Lebiadziny ŭ Minsku? Voś što nasamreč tam płanavali budavać

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić