«Niama dla čałavieka ničoha bolš nievynosnaha za svabodu».
Alaksandr Łukašenka daŭ zrazumieć, što ličyć zaŭčasnym stvareńnie ŭ Biełarusi sapraŭdy demakratyčnaha hramadstva, zasnavanaha na hramadzianskich svabodach.
«Naŭrad ci tyja, chto hučniej za ŭsich vystupaje za svabodu, hatovyja da hetaj svabody», — fiłasafavaŭ jon.Jon pracytavaŭ słovy Dastajeŭskaha: «Niama dla čałavieka ničoha bolš nievynosnaha za svabodu». «Hienijalny piśmieńnik mieŭ racyju — atrymlivajučy svabodu, čałaviek razumieje, što ŭzvaliŭ na siabie ciažkuju nošu: svaboda praduhledžvaje adkaznaść, čałaviek sam prymaje rašeńni i sam za ich adkazvaje», — zaścierahaŭ Łukašenka.
Łukašenka zaŭvažyŭ, što «našy partniory na Zachadzie pavinny zrazumieć, što hramadzianskaja supolnaść i demakratyja nie naradžajucca rosčyrkam piarana ŭkazie prezidenta. Heta nie adbyvajecca za dzień, dla hetaha patrabujucca hady».
Darečy, cytata z Dastajeŭskaha nie zusim karektnaja.Reč u tym, što jana pachodzić z ramana «Braty Karamazavy». Jahony hieroj-buntar Ivan Karamazaŭ pierakazvaje svajmu bohabajaznamu bratu Alošu svaju źniščanuju paemu «Lehienda pra Vialikaha Inkvizitara».
Pa siužecie Vialiki Inkvizitar i kaža Isusu Chrystu, jaki pryjšoŭ u śviet: «Nikoli i ničoha nie było dla čałavieka i dla čałaviečaha hramadstva bolš nievynosnaha, čym svaboda!» Adnak kaniec lehiendy havoryć ab pieramozie idej Chrysta, a nie Vialikaha Inkvizitara.
Kamientary