№ 04 (125) 1999 h.
Viačasłaŭ Čarnavił:
My nie daviali da kanca nacyjanalnaje revalucyi
Da Viačasłava Čarnaviła, staršyni Narodnaha Ruchu Ŭkrainy, kiraŭnika frakcyi Narodnaha Ruchu ŭ Viarchoŭnaj Radzie, ja dazvaniłasia adrazu. I patrapiła na sustreču biez prablemaŭ: daznaŭšysia, što ja ŭ Kijevie ŭsiaho paŭtara dnia j niama kali šukać sakratara, jaki b zaniaŭsia afarmleńniem propusku va ŭkrainski parlament, spadar Čarnavił usio zrabiŭ sam. I nijakich tabie «pytańni, kali łaska, faksam», jak heta časta byvaje ŭ Biełarusi. Ja nia stała pytacca, što V.Čarnavił dumaje pra Biełaruś. Pra heta jon vykazaŭsia ŭ zvarocie da Kanhresu demakratyčnych siłaŭ-99: «vyklikaje pavahu vašaja addanaść spravie adnaŭleńnia niezaležnaści Biełarusi...» Vidočna, chistkaja niezaležnaść Biełarusi dla ŭkrainskaj pravicy — niezaležnaść niapoŭnaja... Pytacca pra pamyłki ŭ dziejačoŭ biełaruskaj pravicy — značyć, vyklikać razdražnionuju reakcyju. Hutarka ž ź V.Čarnaviłam pačałasia mienavita z hetaj temy.
«NN»: Spadaru Čarnavił, pravyja, jakija šmat dzie ŭ Centralnaj Eŭropie byli ruchavikom zmahańnia za niezaležnaść, nia vielmi lubiać havaryć pra pamyłki. Dumajecca, što dla Biełarusi i Ŭkrainy jany padobnyja...
V.Č.: Naša najvialikšaja pamyłka ŭ tym, što my nie daviali da kanca nacyjanalnaje revalucyi. My zaviaršyli pieršy jaje etap — 24 žniŭnia 1991 hodu była abvieščanaja niezaležnaść Ukrainy. Adznaču i ŭsienarodny referendum 1-ha śniežnia... I supakoilisia. Naturalna, naša sytuacyja inšaja ŭ paraŭnańni ź Biełarusiaj, ale mušu skazać, što značnaja častka narodu jašče nie była hatovaja da druhoha etapu. Asabliva častka lideraŭ, jakija vyjšli z namenklatury, jakija havaryli, maŭlaŭ, pahladzicie, kamunisty prahałasavali za niezaležnaść, davajcie razam budziem budavać salidarnaść, jednaść... Nam tre było abaviazkova pieraabrać parlament pry kancy 1991-ha abo na pačatku 92-ha. A my daciahnuli da 94-ha. Za hety čas ekanamičnaja sytuacyja pahoršyłasia, bo pry ŭładzie zastalisia staryja kamunistyčnyja kadry, nastroj siarod nasielnikaŭ pačaŭ mianiacca, užo nie było ŭźniesienaści, entuzijazmu. U 1994 hodzie my vybary vyjhrać užo nie mahli. Hetaja pamyłka adroźnivaje nas ad Polščy, Vuhorščyny, krainaŭ Bałtyi. Jany adrazu ŭziali ŭładu. A my jaje nie ŭziali. My nie praviali druhoha etapu nacyjanalnaje revalucyi. Voś čaho škada, choć ja naležaŭ da tych, što padšturchoŭvali da takoha raźvićcia padziejaŭ. Adnak nia zdoleŭ pierakanać svaich kalehaŭ, tady kiraŭnikoŭ Ruchu, dy inšych. Voś najbolšaja pamyłka. Hety zastoj praciahvajecca, praciahvajecca... Vidać, patrebny mocny šturšok, kab zaviaršyć toje, čaho my nie zrabili ŭ 1991-92 hadach.
«NN»: Biełaruskija apazycyjnyja palityki, kali apelujuć da Zachadu, havorać, što prablema Łukašenki — heta nia tolki prablema Biełarusi, ale i Eŭropy. Naprykład: u vypadku aneksii Biełarusi moža nastupić čarha Ŭkrainy. Heta realna?
V.Č.: Zajava sapraŭdy realnaja. I sytuacyja ŭ Biełarusi zaležyć ad taho, što adbyvajecca va Ŭkrainie, i naadvarot. Toje, što my staim uparta suprać uvachodžańnia ŭ SNH, padkreślivajem svaju niezaležnaść, dapamahaje Biełarusi. Hetaksama, kali b Biełaruś kančalna zdałasia, našym tkačenkam i siłam, jakija stajać za niejki słavianski sajuz, za niejkuju formu adradžeńnia SSSR, było b našmat lahčej. Tamu toje ciapierašniaje ažyŭleńnie palityčnaha žyćcia ŭ Biełarusi, pratesty suprać palityki Łukašenki, pamianšeńnie pijetetu da «baćki», vielmi spryjalnyja dla nas. Moža, nat dobra pierad našymi prezydenckimi vybarami, na jakich levyja majuć peŭnyja šancy. Heta dobra j dla Eŭropy. Mnie, jak čalcu parlamenckaj asamblei Rady Eŭropy, na žal, davodzicca kanstatavać, što nia ŭsie eŭrapiejskija palityki razumiejuć, što tam za Buham adbyvajecca... Ja pryhadvaju pasiedžańnie, kali vyrašałasia pytańnie ab pradstaŭnictvie Biełarusi ŭ Radzie Eŭropy. Mnie było vielmi baluča, što maja prapanova — a tady delehacyju Biełarusi pradstaŭlaŭ Karpienka — nie była padtrymanaja. Ja prapanoŭvaŭ paćvierdzić pradstaŭnictva za zakonnym parlamentam, Viarchoŭnym Savietam, jaki Łukašenka razahnaŭ. A jany zrabili najlahčejšy krok: uvohule pazbavić pradstaŭnictva. Ja dumaju, heta pamyłka eŭrapiejskich palitykaŭ. Tak, u Biełarusi abrazili Leni Fišar. Ale jaje abraziŭ Łukašenka, a nie biełaruski narod. Na žal, u Eŭropie časam zdarajucca takija nieparazumieńni. Moža, chtości nia choča psavać dačynieńniaŭ z Rasiejaj, niechta niedaaceńvaje stratehičnaha, hieapalityčnaha značeńnia Biełarusi. Dy i Ŭkrainy taksama...
«NN»: Spadaru Čarnavił, akreślecie, kali łaska, palityčnuju nišu j palityčny ŭpłyŭ Narodnaha Ruchu na sytuacyju va Ŭkrainie.
V.Č.: Heta akreśleny pravy centar. Adna z najbolš upłyvovych palityčnych siłaŭ. Na žal, druhaja — heta kamunistyčnaja partyja. Jany žyvuć minułaściu, my — ciapierašnim i budučyniaj. Adzin surjozny ŭkrainski palityk skazaŭ takoje: «U nas siońnia dźvie partyi, jakija mohuć iści na vybary biaz hrošaj — kamunisty j Ruch». Prychilniki kamunistyčnaj idei, prynamsi, šmat chto ź ich, majuć nastalhiju pa minułym. Ruch asacyjujecca z budučyniaj. Nam treba źbierahčy svajo rename. Nam treba stać jadnalnaju siłaj, jakoju my byli pry kancy 80-ch i na pačatku 90-ch. Jadnańnie siłaŭ — našaja stratehija ciapier. My stvarajem blok adnadumcaŭ z upłyvovych palityčnych siłaŭ. I, spadziajusia, lozunh «jednaść», jaki hučyć na kožnaj sustrečy, na kožnym mitynhu, urešcie budzie nami realizavany. Heta važna pierad niedalokimi ŭžo prezydenckimi vybarami, važna pierad pahrozaj restaŭracyi levych siłaŭ.
«NN»: Vy nieadnarazova kazali, što kaleham pa ruchu ŭ susiednich dziaržavach varta ŭličvać čužy dośvied, pamyłki, dasiahnieńni... U suviazi z hetym, čamu, na vašu dumku, u Biełarusi nacyjanalny ruch — elitarny?
V.Č.: Mnie zdajecca, pa-pieršaje, z-za niaśpiełaści bazy. Treba ž na niešta abapiracca... U nas časam kažuć, što nacyja ŭkraincaŭ tolki stvarajecca, što pakul jość tolki ŭkrainskaje žycharstva. Ale ŭ nas mocnaju bazaj była Zachodniaja Ŭkraina. I Kijeŭ. Dzie zaŭsiody łunała pačućcio stalicy. Kijeŭ zaŭsiody na vybarach demanstravaŭ demakratyčnyja prychilnaści. Kijeŭ — całkam naš, jak i Zachodniaja Ŭkraina. Ale j my jašče nia zdoleli pierakanać uvieś narod. Dumaju, toje ž u peŭnaj stupieni charakterna j dla Biełarusi. Mušu paŭtaryć — nacyja maje takich kiraŭnikoŭ, jakich jana zasłuhoŭvaje. Tre było pieražyć. I nam hetuju ekanamičnuju stahnacyju, i vam baćku Łukašenku. Kab narod zrazumieŭ, kudy jści.
«NN»: Što b Viačasłaŭ Čarnavił pieradaŭ biełarusam?
V.Č. Ja zyču bratniamu biełaruskamu narodu chutčej pazbycca dyktatury Łukašenki, chutčej vyjści na demakratyčny šlach raźvićcia i ŭsio ž adstojać svaju niezaležnaść. Moža, ja sapraŭdy zavostra napisaŭ u svaim zvarocie da Kanhresu demakratyčnych siłaŭ pra adnaŭleńnie niezaležnaści Biełarusi. Całkam vy jaje jašče nie stracili, ale ja chaču, kab jana była adnoŭlenaja całkam. Heta ŭ intaresach i Biełarusi, i Ŭkrainy, cełaj Eŭropy i cełaha śvietu.
Hutaryła Volha Karatkievič
Kamientary