U paetyčnym kutku
Respublikanskaje śviata paezii ŭ Viazyncy sioleta było pryśviečanaje 120-hodździu z dnia naradžeńnia Janki Kupały.
Na radzimu Pieśniara nie pryjechali, choć i byli zaprošanyja na śviata, Ryhor Baradulin i Nił Hilevič. Čamu — možna tolki hadać. Uvohule, tak atrymałasia, što na pakłon da Janki Kupały nie pryjechaŭ nivodzin ź siońniašnich narodnych paetaŭ. Ale, niahledziačy na heta, śviata paezii atrymałasia sapraŭdy narodnym. Najšło i najechała 15 tysiač prychilnikaŭ biełaruskaha paetyčnaha słova ź Miensku, Maładečna, navakolnych miastečak i viosak.
Paśla ŭskładańnia kvietak da pomnika Pieśniaru było dadziena słova prezydentu... Mižnarodnaha fondu Janki Kupały. Mnohija prysutnyja, pačuŭšy słova “prezydent”, dumali ŭbačyć Alaksandra Łukašenku, ale z natoŭpu vyjšaŭ piśmieńnik i navukoviec Viačasłaŭ Rahojša. Zatym vysokija hości śviata, a siarod ich byli I.Karenda, U.Dražyn, Ł.Hulaka i inšyja, naviedali Dom-muzej, dzie naradziŭsia Janka Kupała, spynilisia ŭ “Paetyčnym kutku”, što byŭ arhanizavany kala śvirna, — krychu pasłuchać paetyčnyja vystupy. Tut rej vioŭ hałoŭny redaktar Biełaruskaha radyjo Navum Halpiarovič.
U časie śviatočnaha kancertu “Paezii i muzyki spatkańnie”, kali ŭsie zaprošanyja ŭžo skazali, što dla ich značyć Janka Kupała, i viadučy chacieŭ pieradać placoŭku muzyčnym kalektyvam, da mikrafona prarvaŭsia paet Uładzimier Niaklajeŭ. Jon pračytaŭ vierš, u jakim byli takija słovy: “Viarnicie movu! Viarnicie hierb! Viarnicie ściah!” U čas vystupleńnia paeta nad słuchačami ŭźvilisia dva vialikija bieł-čyrvona-biełyja ściahi. Praŭda, łunali niadoŭha: milicyja zabrała ściahi i ledźvie nie skruciła ich uładalnikaŭ.
Leanid Padłužny
Kamientary