Unačy z 21 na 22 sakavika ŭ Miensku zatrymany ŭnikalny mastacki tvor – Zvon Svabody (padrabiaźniej pra jaho hł. «NN» №2 za 13 studzienia 2006 h.). Jon dahetul znachodzicca ŭ Centralnym RAUS stalicy.
Zvon Svabody na Kastryčnickaj Płoščy 20 sakavika.
Fota Jurasia Dziadzinkina
Unačy z 21 na 22 sakavika ŭ Miensku zatrymany ŭnikalny mastacki tvor – Zvon Svabody (padrabiaźniej pra jaho hł. «NN» №2 za 13 studzienia 2006 h.). Jon dahetul znachodzicca ŭ Centralnym RAUS stalicy.
Upieršyniu Zvon zahučaŭ na Kastryčnickim placy 20 sakavika. Aŭtary Zvana Aleś Šaternik i Alaksiej Maračkin kažuć, što da ich źviarnulisia aktyvisty kamandy Kazulina i prapanavali prynieści jaho na plac. Šaternik, jaki raniej kazaŭ, što Zvon budzie hučać na Dzień Voli, pahadziŭsia: «Mnie Aleś Paškievič (staršynia Sajuzu biełaruskich piśmieńnikaŭ. – «NN») harantavaŭ, što jany viernuć Zvon nazad. Ja idavieryŭsia pad harantyju Paškievičavaha słova».
Zvon zahučaŭ nad terytoryjaj Volnaj Biełarusi – na placy, jakomu jaho abaroncy z prapanovy Ŭładzimiera Arłova nadali imia Kastusia Kalinoŭskaha. Adnak paźniej, kali Zvon vyvozili ź placu, mašynu ź im zatrymali milicyjanty. U hety čas u aŭtamabili byli A.Paškievič, aktyvist kazulinskaj kamandy Mikałaj Karpačoŭ i kiroŭca. Śpiarša milicyjanty vystaŭlali pretenzii da aŭtamabila, ale ŭrešcie stała jasna, što im patrebny Zvon. Jaho kanfiskavali, patrabujučy pakazać dakumenty na mastacki tvor (ci ž žart – bolš za 100 kh kalarovaha metału, bronzy?).
Pa niedaśviedčanaści zatrymanych (versija A.Šaternika) ci pa samadurstvie milicyi (versija Niny Šydłoŭskaj, pres-sakratarki A.Kazulina) nichto z supravadžalnikaŭ nie parupiŭsia zapatrabavać kopiju pratakołu kanfiskacyi. «Im pakazali papieru, ale ŭ ruki nie dali», – kaža N.Šydłoŭskaja.
Na ciapierašni momant A.Šaternik sabraŭ dakumenty, jakija śviedčać, što jon aŭtar Zvona Svabody. Hetyja śviedčańni jon maje padać u Centralny RAUS, kab viarnuć svoj tvor. «Dumaju, jaho zabrali admysłova, kab Zvon Svabody nie prahučaŭ na Dzień Voli, – kaža skulptar. – Ale heta śviataja reč, u hetaj bronzie hučyć Boskaja duša. Tam napisanyja słovy Biblii, słovy śviatoj Eŭfrasińni Połackaj. I trymać hetuju reč za kratami – bluźnierstva, na jaje nielha ŭzdymać ruku. Z tymi, chto padymie na Zvon ruku, budzie toje, što i z tymi, chto niščyŭ chramy: pra ich usich raskazvajuć, što jany byli pakaranyja potym».
Šaternik upeŭnieny, što Zvonu Svabody ničoha nie pahražaje: śviataja reč zdolnaja abaranić siabie. «Naŭrad ci ŭ kaho padymiecca ruka na jaho». Prykładna tuju ž dumku ŭ dastupnaj dla siabie formie karespandentu «NN» vykazaŭ i dziažurny milicyjant Centralnaha RAUS: «Dy kamu jon treba – vaš Zvon? Źviarniciesia ŭ pres-centar HUUS». Kiraŭnik pres-centru Mienskaha HUUS Aleh Ślepčanka, u svaju čarhu, byŭ lakaničny: «Ja ad vas upieršyniu čuju, u nas ža jość nia ŭsia infarmacyja. Čamu z Centralnaha RAUS pasłali da nas? Nia viedaju – moža, u ich nie było času vam adkazvać».
Skulptar kaža, što choča padaryć svoj tvor Miensku: «Mnohija krainy majuć svoj Plac Voli i Zvon Svabody. U Miensku kala ratušy była hadzińnikavaja vieža, dzie moh by hučać Zvon Svabody. U budynku nasuprać ratušy, dzie ciapier muzyčny kaledž, prymałasia Treciaja Ŭstaŭnaja hramata BNR. Jon moh by hučać i tam».
Kamientary