Pasoł Litvy va Ukrainie Piatras Vajtekunas śćviardžaje, što rašeńnie Rasii anieksavać terytoryju Kryma razburyła raniejšy śvietaparadak.
Pra heta jon kazaŭ u sieradu ŭ intervju pieradačy «Dobraj ranicy, Litva» LRT.
«18 sakavika byŭ razburany toj paradak u śviecie, jaki 69 hadoŭ harantavaŭ Jeŭropie mir. Niama nijakich pryčyn dumać, što ahresar spynicca ci što jamu budzie dastatkova Kryma», — skazaŭ Vajtekunas.
Dypłamat vykazaŭ aściarohu, što siońnia niama nijakich harantyj miru, bo «dakumienty, na jakich trymaŭsia mir, parušanyja».
Pa słovach Vajtekunasa, ciapier my žyviem u całkam novym śviecie, a jašče bolšuju tryvohu ŭ jaho vyklikaje toje, jak na anieksiju Kryma reahavali rasijanie.
«U samoj Rasii byli ślozy radaści i pieśni. Heta drenny sihnał i dla nas, i dla ŭsioj Jeŭropy», — skazaŭ Vajtekunas.
Nahadajem, što ŭ aŭtorak prezident Rasii Uładzimir Pucin, kiraŭnik urada Kryma Siarhiej Aksionaŭ, śpikier parłamienta Kryma Uładzimir Kanstancinaŭ i kiraŭnik Sievastopala Alaksiej Čały padpisali damovu ab dałučeńni Kryma i Sievastopala da Rasijskaj Fiederacyi.
Hetuju damovu ŭ aŭtorak uviečary radasna vitaŭ stotysiačny natoŭp u Maskvie. Pa dadzienych Departamienta palicyi Maskvy, na mierapryjemstva sabrałasia kala 120 tys. čałaviek, u tym liku aktyvistaŭ palityčnych partyj i hramadskich arhanizacyj.
Jak paviedamlałasia, zhodna z vynikami sprečnaha refierendumu ŭ Krymie, 96,77 % vybarščykaŭ vykazalisia za dałučeńnie da Rasii.
«Pra ciažarnaść viedali tolki jana i jaje chłopiec». Stali viadomyja padrabiaznaści historyi ź miortvym niemaŭlom, znojdzienym u Baranavičach u pakiecie
Kamientary