Śpiecyjalist pa akustycy kryštalu staŭ rektaram Homielskaha dziaržaŭnaha ŭniviersiteta
Alaksandr Łukašenka daŭ zhodu na pryznačeńnie Siarhieja Chachomava rektaram Homielskaha dziaržaŭnaha ŭniviersiteta imia Franciška Skaryny. Na praciahu apošnich 12 hadoŭ VNU ŭznačalvaŭ Alaksandr Rahačoŭ.
Chto ž taki Siarhiej Chachomaŭ? Jamu 49 hadoŭ, uradženiec Homiela. Fizik, śfieraj jahonych intaresaŭ ličycca akustyka kryštalu, a taksama elektradynamika štučnych anizatropnych struktur. Kandydat fizika-matematyčnych navuk (1997), dacent (2000). U HDU imia Skaryny pracuje ad 1995 hoda.
Chachomaŭ źjaŭlajecca aŭtaram zvyš jak 240 navukovych rabot, a taksama 8 patentnych vynachodnictvaŭ. Siarod jaho patentaŭ «Sposab i pryłada dla ŭzmacnieńnia ultrahukavoj chvali», «Pryłada dla dla vymiareńnia eliptyčnaści papiarečnaj akustyčnaj chvali» i inšyja. Apošnim časam jon zajmaŭ pasadu prarektara pa vučebnaj pracy.
Źmienieny taksama rektar u Viciebskim technałahičnym univiersitecie. Admietna, što Valeryj Bašmietaŭ najdaŭžej zajmaŭ hetuju pasadu siarod inšych ajčynnych kiraŭnikoŭ VNU – až ad 1993 hoda.
Novym rektaram staŭ nie niechta z namieśnikaŭ Bašmietava, a zahadčyk kafiedry aŭtamatyzacyi technałahičnych pracesaŭ i vytvorčaści Andrej Kuźniacoŭ.
Chto z rektaraŭ najbolš praciahły čas znachodzicca na svajoj pasadzie:
- Vitold Pieścis (Hrodzienski ahrarny ŭniviersitet): ad 1995 hoda
- Natalla Baranava (Linhvistyčny ŭniviersitet): ad 1995 hoda
- Valancin Valetaŭ (Mazyrski piedahahičny ŭniviersitet imia Ivana Šamiakina): ad 1997 hoda
- Anton Jatusievič (Viciebskaja akademija vieterynarnaj miedycyny): ad 1998 hoda
- Ihar Sazonaŭ (Biełaruska-rasijski ŭniviersitet): ad 1998 hoda.
Kamientary