«Dniami jechaŭ u maršrutcy. Razmaŭlaŭ ź siabram, — raskazvaje ŭ fejsbuku ciepłaenierhietyk Pavał Batujeŭ z Salihorska. — Raptam čeł taki: «Riebiata, eto, koniečno, chorošo, čto vy po-biełarusski hovoritie, no ŭ vas tak mnoho russkich słov». Navat nie viedaju, jak apisać słovami svaju luboŭ da hetkich narodnych fiłołahaŭ, — iranizuje Batujeŭ. — Zdajecca, takija ludzi lepš za ŭsich raźbirajucca va ŭsich śfierach. Mnie navat ŭjaŭlajecca što taki čałaviek paśla viasiella, skažam, najlepšaha siabra moža raptoŭna źjavicca pry šlubnym łožku, i tak: «Nie, nu kto tak trachajecca!? Davaj pokažu, kak nado», — śmiajecca Batujeŭ.

Pavał Batujeŭ. Fota Ihara Hračyški.
A vy sutykalisia z takimi dačepkami? Jak vy na takoje reahujecie?
Pišycie ŭ kamientach.
Ciapier čytajuć
«Ja staŭ ščaślivy». Praca na budoŭli prynosić dobryja hrošy, a hramadskaja aktyŭnaść — maralnuju siłu. Były kalinoviec Kuś raskazaŭ pra toje, jak viarnuŭ unutranuju raŭnavahu
«Ja staŭ ščaślivy». Praca na budoŭli prynosić dobryja hrošy, a hramadskaja aktyŭnaść — maralnuju siłu. Były kalinoviec Kuś raskazaŭ pra toje, jak viarnuŭ unutranuju raŭnavahu
«Hałandski architektar», jaki adbudavaŭ Vostruju bramu i pastaviŭ sabie dom-krepaść u Hajciuniškach, akazaŭsia nijakim nie hałandcam. Ale jaho spadčyna zachaplaje
Kamientary