Siarod rašeńniaŭ samita Jeŭrasajuza, što adbyŭsia ŭ minuły čaćvier, adno adnosicca da śfiery adukacyi.
Kiraŭniki krain ES pahadzilisia stvaryć da 2024 hoda kala dvaccaci «jeŭrapiejskich univiersitetaŭ», kab padvysić kankurentazdolnaść jeŭrapiejskaj adukacyi.
Zhodna z rašeńniem palitykaŭ, studenty ŭ takich univiersitetach buduć atrymlivać dypłom, vučačysia ŭ roznych krainach Jeŭropy pa čarzie i karystajučysia źnižkami na pajezdki i pieraloty pa European Student Card. Jak miarkujecca, u vyniku studenty pa vynikach navučańnia avałodajuć niekalkimi jeŭrapiejskimi movami ŭ dadatak da svajoj rodnaj.
Krytyki takoha prajekta kažuć, što takaja internacyjanalizacyja adukacyi vyhadnaja bahatym krainam i niavyhadnaja biadniejšym. Bolš raźvityja krainy buduć pieraciahvać talenty ź mienš raźvitych.
Ciapier čytajuć
«Hałoŭnaje nie zabyvać padzaradžać nie tolki telefon, ale i siabie samoha». Jak ukrainski vajskoviec žyvie z dvuma elektrastymulatarami. I što ŭ jaho z seksam?
«Hałoŭnaje nie zabyvać padzaradžać nie tolki telefon, ale i siabie samoha». Jak ukrainski vajskoviec žyvie z dvuma elektrastymulatarami. I što ŭ jaho z seksam?
«Hałandski architektar», jaki adbudavaŭ Vostruju bramu i pastaviŭ sabie dom-krepaść u Hajciuniškach, akazaŭsia nijakim nie hałandcam. Ale jaho spadčyna zachaplaje
Kamientary