Mierkavańni2323

Ivonka Surviła pra emihracyju: Moładź nie razumieje, što značyć być u krainie čužyncam

Jak lehiendarnaja staršynia Rady BNR zarabiła svaje pieršyja hrošy? Ci škaduje, što baćki pierajechali na Zachad u 1944-m? Što varta zrabić, kab moładź masava nie pakidała Biełaruś i… ci treba tut naohuł niešta rabić?

Za svajo burlivaje žyćcia spadarynia Ivonka šmat napisała i razdała bieźlič intervju na roznyja temy: ad žyćcia dyjaspary da palityčnaj pazicyi Rady BNR, jakuju jana ŭznačalvaje z 1997 hoda. Šmat źviestak pra asabisty los dy šlachi siamji Ivonki Surviły sabrana ŭ knizie «Daroha».

«Budźma» ž vyrašyła zadać niekalki asabistych pytańniaŭ: pra hrošy, zamiežnyja movy, mastactva i navat parazvažać, što było b, kab Ivonka Surviła realizoŭvała siabie ŭ volnaj biełaruskaj Biełarusi.

Ivonka Surviła

«Ciažka nie było, ale… Nie mieła nikoli volnaha času»

— Kali ŭ 1944-m vaša siamja pakinuła Biełaruś, heta było rašeńnie starejšaha pakaleńnia, to bok baćkoŭ. Kali b vy byli na toj momant užo ŭ starejšym vieku i vyrašali całkam samastojna, ci źjechali b pierad nastupam balšavikoŭ?

— U 1944-m hodzie «starejšamu pakaleńniu» ŭ našaj siamji, heta značyć majmu Tatu, było 33 hady… mnie było vosiem. Ale ja dakładna viedała, što naša siamja pieražyła padčas pieršaha prychodu balšavikoŭ u Zachodniuju Biełaruś, i vielmi ŭdziačnaja maim baćkam, što advažylisia z małymi dziećmi — siastryčcy nie było i hoda — pakinuć svoj kraj. U tych umovach nie było inšaha vyjścia.

— Ci pamiatajecie, jak zarabili svaje pieršyja hrošy ŭ žyćci? Ci było heta ciažka? Jakija byli emocyi?

— Tak, dobra pamiataju. U dzieviać hadoŭ u Danii źviazała kaściumčyk novanarodžanamu dziciatku, i mnie za heta zapłacili… Padčas navučańnia ŭ siaredniaj škole ŭ Francyi zaŭsiody davała pryvatnyja ŭroki małodšym vučniam. U siamnaccać hadoŭ zarabiła dastatkova hrošaŭ za dva tydni, hledziačy dvuch amierykanskich chłopčykaŭ padčas ich pobytu na vakacyjach u Paryžy, što zmahła ŭpieršyniu zapłacić ź vialikim zadavalnieńniem za hruz cehły na budovu našaj chaty. Padčas studenckich hadoŭ zaŭsiody pracavała taksama: uletku i ŭ subotach dy niadzieli, kab pakryć košt studenckaj stałoŭki i ciahnika da ŭniviersiteta. Ciažka nie było, ale, biezumoŭna, nie mieła nikoli volnaha času. 

«Być čužyncam najlepš u Kanadzie» 

— Vy žyli ŭ Danii, u Francyi, u Ispanii, u Kanadzie — u jakoj z hetych krainaŭ da biełarusaŭ ahułam i da vašych blizkich u pryvatnaści stavilisia najlepš? A ŭ jakoj, mahčyma, najhorš?

— Ź luboŭju zhadvaju ŭsie krainy, dzie ja žyła. Być čužyncam najlepš u Kanadzie. Tut, mahčyma, najbolš pavažajucca pravy čałavieka. Dziaržaŭnaja palityka multykulturalizmu spryčyniłasia da hetaha. Taksama vielmi ŭdziačnaja kanadcam za haścinnaść, ź jakoj jany sustrakali našych dzietak paśla Čarnobylskaj biady dy imi apiekavalisia. Za heta ŭsie my majem być udziačnyja Kanadzie. 

Źjechaŭšy paśla vajny ŭ Daniju, ja mocna palubiła hety maleńki, ale cudoŭny kraj, dzie paznajomiłasia z takoj kolkaściu dobrych ludziej. U Francyi było najciažej. Vielmi ščodra staviłasia da čužyncaŭ Ispanija. Muž zaŭsiody z udziačnaściu zhadvaŭ hety kraj, jaki dazvoliŭ jamu zdabyć adukacyju i pracavać dla Biełarusi. Ale žyćcio tam nie było lohkaje. 

Z Haniaj i Paŭlinkaj, 1968

Kali Kanada namahałasia znajści pierakładčykaŭ z anhielskaj na francuzskuju movu dziela svajoj palityki dvuchmoŭja, u 1969 hodzie my vyrašyli skarystacca hetym. Tamu i pierabralisia za akijan. U adroźnieńnie ad inšych biełaruskich emihrantaŭ, dla jakich pačatki nie zaŭsiody byli lohkimi, nas vielmi dobra tut pryniali. Apłacili pierajezd, dali dobry hatel na pieršyja dva tydni, i, prylacieŭšy ŭ Atavu, ja na zaŭtra ŭžo była na pracy. Žyvučy dy pracujučy ŭ Atavie, my zmahli zrabić šmat dobraha dla Biełarusi.

«Francuzskuju ja viedała lepš za rodnuju»

— U knizie «Daroha» vy pisali, što ŭsio žyćcio pracavali z movami ŭ jakaści žurnalista i pierakładčyka: z francuzskaj, anhielskaj, ispanskaj, nu i, zrazumieła, rodnaj biełaruskaj. Heta była luboŭ da movaŭ abo prafiesijnaja nieabchodnaść?

— Ja pajšła navučacca ŭ Vyšejšuju nacyjanalnuju škołu mastactva ŭ Paryžy i pierajšła ŭ Sarbonu tolki tady, kali ŭśviadomiła, nakolki ciažkaje i składanaje žyćcio mastaka ŭ Paryžy. Movy ja lubiła, tamu asablivych ciažkaściaŭ nie mieła. Miž inšym, pierakładała nie z francuzskaj movy, a na francuzskuju. 

U Kanadzie ličycca, što čałaviek moža prafiesijna pierakładać tolki na rodnuju movu, a francuzskuju ja viedała lepš za rodnuju. Ale, pa ščyraści, usio žyćcio škadavała, što nie mahła pryśviacić bolš času mastactvu. Tak, možna skazać, što movy byli dla mianie prafiesijnaj nieabchodnaściu.

— Jakaja mova vam najbolš padabajecca, aprača biełaruskaj, a jakuju ličycie najbolš składanaj?

— Aprača łaciny, lublu ŭsie movy. Ale ž movy — jak piasok miž palcaŭ. Treba ich praktykavać, kab nie stracić. Vielmi lublu dackuju, ale kali jedu ŭ Daniju, to ŭžo jość patreba ŭ pary dzion, kab da jaje pryvyknuć. Biełaruskaja najbolš miłahučnaja, biezumoŭna, zaŭsiody budzie na pieršym miescy. Francuzskaja na druhim. 

«Pryjarytetam była nieabchodnaść, a nie ŭłasnaje ščaście»

— Vy pisali, što baćka zastaŭsia ŭ Francyi, bo adtul, maŭlaŭ, «i pieški možna było dajści da Biełarusi», ale vy abrali Kanadu, čamu?

— U Kanadu my pryjechali amal vypadkova. Pakinuli Ispaniju, jakuju mocna lubili, z nadziejaj, što tut budzie lahčej vyhadavać našych dziaŭčatak. Z časam hety vybar akazaŭsia słušnym. Šmat čaho my tut asiahnuli dla Biełarusi, čaho nie asiahnuli b u Jeŭropie. 

— Z malenstva vy zachaplalisia mastactvam, ale prafiesijnaja dziejnaść była bolš źviazanaja z žurnalistykaj, pierakładami, vykładčyckaj dziejnaściu, a ŭrešcie — z hramadskim žyćciom i palitykaj. Ci nie škadujecie, što całkam nie pryśviacili siabie žyvapisu?

— Mastactvam ja zachaplałasia ŭsio žyćcio i dahetul liču, što ŭ inšych abstavinach — u biełaruskaj Biełarusi — pryśviaciła b žyćcio mastactvu. Ale tut treba było vybirać. I padčas vybaru čaściakom pryjarytetam była nieabchodnaść, a nie ŭłasnaje ščaście ci zadavalnieńnie. Ale, dziakavać Bohu, stvaryła krychu dobrych pracaŭ. Nie narakaju.

Navahradski zamak - malunak stvorany Ivonkaj Surviłaj u 1960-ja ŭ Hišpanii. Repradukcyja technikaj sieryjahrafii

«My doŭhi čas byli adzinym hołasam našaha naroda»

— Ad 1997 hoda vy ačolvajecie Radu BNR. Jakoje dasiahnieńnie ci dasiahnieńni za hety čas vy ličycie hałoŭnymi? Čamu?

— Samo isnavańnie Rady, 100-hadovaje isnavańnie — vialikaje dasiahnieńnie našaha naroda. Udziačnaja za tyja 22 hady, jakija mnie było dadziena pryśviacić Radzie. Što da samoj pracy — USIO važnaje. My doŭhi čas byli adzinym hołasam našaha naroda ŭ navakolnym śviecie, kali Maskva chavała, što Biełaruś naohuł isnuje na Ziamli, byli adzinym «ahieńčykam nadziei» dla Bykava i dla toj častki našaha naroda, jakaja vieryła ŭ ideały 25-ha sakavika! Usio rabili, kab śviet nie zabyŭsia pra pryhniečany čužyncami narod. Bierahli našu movu, našu spadčynu, našy kaštoŭnaści. Naš pryhožy voklič «Žyvie Biełaruś!» taksama jość dasiahnieńniem Rady.

— Jak vyhladaje zvyčajny pracoŭny dzień staršyni Rady BNR?

— Pieradusim niepradkazalny! Da ŭsiaho, što treba zrabić, štodnia dadajecca jašče niešta. 

— Doŭhi čas vy razam z rodnymi i kalehami davodzili zamiežnikam praŭdu pra Biełaruś, a časam i naohuł śviedčyli pra toje, što heta nie Rasija, a całkam asobny kraj sa svajoj movaj, historyjaj, kulturaj. Ci jość takaja patreba ciapier? Niaŭžo Biełaruś — dahetul terra incognita dla tych ža kanadcaŭ?

— Tak, jašče jość šmat «analfabetaŭ» (niepiśmiennych ludziej — aŭt.) u śviecie, jakim ciažka zrazumieć postsavieckuju rečaisnaść ci adroźnić Saviecki Sajuz ad Rasii. Dla ich i my, i ŭkraincy, i prybałty, i armianie, i hruziny — usio heta rasijcy. Da ich treba dadać rusafiłaŭ, jakija nadzvyčajna aktyŭnyja ŭ niekatorych krainach śvietu. 

Kanadcy sapraŭdy adkryli Biełaruś dziakujučy našaj prahramie pa dapamozie dzietkam «Kanadski fond dapamohi achviaram Čarnobyla ŭ Biełarusi», u ramkach jakoj pracavała 42 adździeły ad akijana da akijana ŭ Kanadzie. Terra incognita — vynik impieryjalizmu našaha susieda, ale taksama i niadbajnaści našaha naroda.

«Tolki doma tabie nichto nie skaža: «Nie padabajecca — jedź dadomu!»

— U intervju dla «Radyjo Svaboda» vy raili maładym biełarusam nie źjazdžać z krainy, kali ad ich heta zaležyć. Ci mahčyma ŭ sučasnym śviecie biez «žaleznych zasłonaŭ» utrymać moładź na Radzimie? Ci treba heta naohuł?

— Moładź i starejšyja kandydaty na emihracyju nie asensoŭvajuć, što značyć być u kožnaj krainie čužyncam. Pakul zabiaśpiečvajuć pieršyja čałaviečyja patreby, usio ŭ paradku. Ale raptam źjaŭlajucca novyja patreby, ambicyi, pytańni. Na hetuju temu možna było b cełyja knihi pisać. Tolki ŭ siabie doma tabie nichto nie skaža: «Kali nie padabajecca — jedź dadomu!» Jak pisaŭ Adam Mickievič, «tolki toj viedaje, jak mocna lubić svoj kraj, chto jaho straciŭ».

— Jak maje vyhladać Biełaruś, kab ź jaje nie tolki nie źjazdžała karennaje nasielnictva, ale i kab dla zamiežnikaŭ naš kraj staŭsia pryvabnym?

— Karennaje nasielnictva źjazdžaje tolki tamu, što ŭ dadzieny momant nie moža zadavolić svaich elemientarnych patrebaŭ u siabie doma. Z hetaha i varta pačynać. Dać našamu zdolnamu i pracavitamu narodu mahčymaść žyć pa-ludsku, narmalna, tak, jak žyvuć inšyja narody Jeŭropy. Dla hetaha tolki patrebnaja svaja ŭłada, dla jakoj pryjarytetam byŭ by dabrabyt svajho ž naroda.

Zamiežniki zaŭsiody lubili naš narod: haścinny, dobry, razumny. Dastatkova zabiaśpiečyć tut narmalnyja ŭmovy pobytu dla turystaŭ, kab Biełaruś stała takoj ža pryvabnaj, jak susiedzi, a mo i bolej.

Kamientary23

«Žyć budzieš, ale baby nie zachočaš». Jak u 1939 Biełaruś abjadnałasia14

«Žyć budzieš, ale baby nie zachočaš». Jak u 1939 Biełaruś abjadnałasia

Usie naviny →
Usie naviny

«Milicyjanier ciaham usiaho pracesu hulaje ŭ telefon». Pačytali vodhuki na biełaruskija sudy3

Roŭna 25 hadoŭ tamu biasśledna źnikli Viktar Hančar i Anatol Krasoŭski3

Učorašniuju stralbu ŭ Fłarydzie kvalifikavali jak zamach na Trampa7

«Prosta zalivaješsia ślaźmi i dumaješ: za što?» Iryna Ščasnaja i jaje čatyry balučyja hady za kratami20

Śbierbank: Rasijanie praz telefonnych machlaroŭ pieraviali USU bolš za miljard dalaraŭ10

Kala doma Trampa ŭ Fłarydzie adbyłasia stralanina. Miljarder nie paciarpieŭ4

Tramp: Ja NIENAVIDŽU TEJŁAR ŚVIFT!53

U Baraŭlanach para zaniałasia seksam u skviery. Ciapier u kachankaŭ prablemy z zakonam10

Nazvanyja pieramožcy konkursu astranamičnaj fatahrafii FOTA

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Žyć budzieš, ale baby nie zachočaš». Jak u 1939 Biełaruś abjadnałasia14

«Žyć budzieš, ale baby nie zachočaš». Jak u 1939 Biełaruś abjadnałasia

Hałoŭnaje
Usie naviny →