Uletku 2004 h. Amar al-Bašyr, jakoha vinavaciać u hienacydzie mirnaha nasielnictva ŭ pravincyi Darfur, prylataŭ u Minsk, a Łukašenka ŭ 2007 h. źbiraŭsia naviedać hetu krainu.
Amara al-Bašyra abvinavačvajuć u hienacydzie mirnaha nasielnictva ŭ pravincyi Darfur.
Takim čynam Mižnarodny kryminalny sud moža pahadzicca z arhumientami hałoŭnaha prakurora Łuisa Marena Akampa i vydać order na aryšt prezidenta Sudana.
Amara al-Bašyra vinavaciać u hienacydzie mirnaha nasielnictva ŭ pravincyi Darfur, dzie, pavodle źviestak AAN, zahinuli kala 300 tys. čałaviek.
***
Darečy Sudan i Biełaruś źviazvajuć "doŭhija siabroŭskija suviazi". 27-29 lipienia 2004 h. Amar al-Bašyr naviedaŭ Minsk, dzie sustreŭsia z Alaksandram Łukašenkam, naviedaŭ Minski traktarny zavod, aŭtamabilny zavod, BiełAZ.
Biełaruś i Sudan abmieńvalisia delehacyjami, tak, u lutym 2006 h. Sudan naviedaŭ ministr zamiežnych spraŭ Siarhiej Martynaŭ, a ŭ śniežni 2007 h. u Biełaruś prylacieŭ ministr zamiežnych spraŭ Sudana Łem Akoł Adžavin.
Mierkavałasia taksama, što uviesnu 2007 h. hetu krainu naviedaje sam A. Łukašenka, ale vizit nie adbyŭsia.
Sudanskija vajskoŭcy naviedvali vajennyja vystavy ŭ Minsku, a Biełaruś ŭ zachodniaj presie abvinavačvali ŭ pastaŭcy zbroi ŭ hetu krainu. Ajčynnaje MZS paryravała, što pastaŭki zbroi ŭ Sudan adbyvajucca ŭ ramkach sankcyj AAN.
Kamientary