Pucin i Łukašenka padrychtavali nam navahodni padarunak, pra jaki my mahli tolki maryć?
Kreml vusnami Piaskova prapanavaŭ u adnosinach ź Biełaruśsiu «apakaliptyčnyja scenary» nie abmiarkoŭvać — «pakul».
U svaju čarhu, Alaksandr Łukašenka daŭ zahad uradu zabiaśpiečyć ŭžo u najbližejšyja dni pastaŭku nafty z alternatyŭnych krynic. Pierš za ŭsio razmova idzie ab pastaŭkach čyhunačnym transpartam z partoŭ na Bałtycy, a taksama ab zadziejničańni dla alternatyŭnych pastavak naftapravoda «Družba».
A 4 studzienia — tak supała — u Minsk upieršyniu za 27, kali nie pamylajusia, hadoŭ prybudzie dziaržaŭny sakratar ZŠA.
Pastaŭki nafty i hazu z Rasii pa subsidavanych cenach — heta i jość taja švorka, na jakoj hetyja dziesiacihodździ trymali i biełaruskuju ekanomiku, i hramadstva. Za tanny haz biełarusy płacili rusifikacyjaj i pryviazkaj da rasijskaj sistemy. Pierachod na zakup nafty i hazu pa rynkavych cenach — heta baluča, ale nie śmiarotna. Kuplajuć ža pa takich cenach i Estonija, i Litva, i Słavakija, i Małdova, i ničoha — žyvuć. Pierajšli jany na rynkavyja ceny ŭ rozny čas, i Biełaruś niepaźbiežna taksama piarojdzie, i lepš raniej, čym paźniej.
Łukašenka sioleta pramoviŭ šmatznačnaje «Ja nie tak užo i trymajusia za ŭładu» — źmiena farmatu adnosin z Rasijaj niepaźbiežna paciahnie i pierafarmatavańnie adnosin ułady i hramadstva ŭ Biełarusi.
Usie čakali, što pieramovy z Rasijaj skončacca čarhovym kampramisam i zachavańniem status-kvo. Usie mierkavali, što pierachod na rynkavyja ceny mahčymy tolki ŭ dalokaj budučyni. Kryzisy, padobnyja da sioletniaha, byvali ŭ adnosinach z Rasijaj užo nie raz.
Tamu kali b pierachod na rynkavyja pryncypy zdaryŭsia užo z hetaha 1 studzienia, heta byŭ by najlepšy navahodni padarunak, pra jaki biełaruskaje hramadstva mahło tolki maryć.
Inšaja reč — što budzie ŭ kamplekcie z padarunkam. Bo adbyvajecca hetaje abvastreńnie na fonie doŭhich i niezrazumiełych pieramoŭ. Ci nie aznačaje heta pačatak ekanamičnaj błakady Biełarusi Rasijaj pa ŭsich frantach z metaj zmusić da anšlusu? Ci zmožam my heta vytrymać, jak vytrymali ŭ svoj čas tyja ž Litva, Estonija ci Ukraina?
Usio heta pakul hipatetyčnyja pytańni, a najbolš imaviernym vyrašeńniem kryzisu na siońnia padajecca ŭsio ž čarhovy kampramis.
-
Milinkievič pakinuŭ u spadčynu paśla siabie kancepcyju, jakaja zastajecca žyćciazdolnaj i aktualnaj. Piša Mikoła Buhaj
-
400‑tysiačny artykuł apublikavany na sajcie «Našaj Nivy». A pra što byli 300-tysiačny, 200-tysiačny, 100-tysiačny?
-
A my vam kazali: «nie dumajcie, što heta kapiejki»! Stali viadomyja źviestki, kolki padachodnaha biełarusy Litvy pieraličyli roznym hramadskim strukturam
Na Afonie adšukali try nieviadomyja raniej asobniki Astrožskaj Biblii. Dla jaje stvareńnia drukar Ivan Fiodaraŭ, vychadziec ź Biełarusi, vykarystoŭvaŭ teksty Skaryny
Kamientary