U zakrytych knihaschoviščach manastyroŭ na Śviatoj Hary Afon daśledčyki vyvučajuć try raniej nieviadomyja asobniki słavutaj Astrožskaj Biblii 1581 hoda — adnaho z najvažniejšych pomnikaŭ uschodniesłavianskaha knihadrukavańnia. Źjaŭleńniu hetych knih u Hrecyi paspryjała padzieńnie Kanstancinopala pad ciskam asmanaŭ.

Pra isnavańnie troch raniej nieviadomych asobnikaŭ stała viadoma jašče ŭ červieni 2024 hoda, kali ich upieršyniu zafiksavaŭ dyrektar Mižnarodnaha instytuta afonskaj spadčyny Siarhiej Šumiła. Adnak šyrokaj publicy vyniki pracy pradstaŭleny tolki ŭ žniŭni 2026 hoda. Jak paviedamlaje ŭkrainskaje vydańnie «Istorična pravda», detalovaje vyvučeńnie i aličbavańnie troch knih pravodziłasia pry padtrymcy Instytuta historyi i kultury Uschodniaj Jeŭropy imia Lejbnica.

Dahetul u śviecie naličvałasia kala 350 zachavanych ekzemplaraŭ Biblii 1581 hoda. Heta pieršy poŭny drukavany zvod Śviatoha Pisańnia na carkoŭnasłavianskaj movie. Vydańnie było realizavana ŭ Astrožskaj drukarni pad kiraŭnictvam Ivana Fiodarava.
Navukoŭcy źviazvajuć pachodžańnie drukara Ivana Fiodarava z drobnaj zachodniebiełaruskaj abo paleska-padlašskaj šlachtaj, abapirajučysia na vykarystańnie im asabistaha drukarskaha znaka — hierba Rahozaŭ «Šraniava».
U pryvatnaści, mietryki Krakaŭskaha ŭniviersiteta za 1532 hod utrymlivajuć zapis ab prysvajeńni stupieni bakałaŭra «Ivanu Fiodaravu ź Pietkavič» — mahčyma, havorka idzie pra taho ž samaha drukara i viosku Pietkavičy ŭ sučasnym Baranavickim rajonie.
Da pryjezdu ŭ Astroh Ivan Fiodaraŭ paśpieŭ papracavać ŭ majontku Zabłudaŭ Haradzienskaha pavieta hietmana Hryhoryja Chadkieviča, dzie razam ź inšym biełaruskim drukarom, Piatrom Mścisłaŭcam, vydaŭ «Jevanhielle vučycielnaje» z tekstami Kiryły Turaŭskaha. Zabłudaŭ — heta na zachadzie biełaruskaj etničnaj terytoryi, ciapier na polskim Padlaššy.
Pry padrychtoŭcy Astrožskaj Biblii składalniki pravodzili paraŭnalny analiz roznych rukapisaŭ i metanakiravana vykarystoŭvali papiarednija pierakłady Francyska Skaryny. Upłyŭ biełaruskaha pieršadrukara prasočvajecca i ŭ afarmleńni: arnamientalnaje afarmleńnie staronak Astrožskaj Biblii i šerah zahałoŭnych litar majuć vidavočnaje padabienstva sa Skarynavymi vydańniami.
Astrožskaja Biblija stała manumientalnym zdabytkam dla ŭsiaho ŭschodniesłavianskaha chryścijanskaha śvietu. Jana zabiaśpiečvała liturhičnyja patreby pravasłaŭnaj carkvy na praciahu niekalkich stahodździaŭ. Mienavita jana stała asnovaj dla pieršaha maskoŭskaha vydańnia Biblii ŭ 1663 hodzie, a paźniej, z peŭnymi redakcyjnymi praŭkami — dla Jelizaviecinskaj Biblii 1751 hoda, jakaja zastajecca aficyjnym carkoŭnasłavianskim tekstam Ruskaj pravasłaŭnaj carkvy i dahetul.
Historyja ŭładalnikaŭ i marhinalii
Historyju vałodańnia znojdzienymi knihami ŭdałosia adnavić dziakujučy marhinalijam — rukapisnym paznakam i darčym nadpisam na palach.
Pieršy asobnik naležaŭ piśmieńniku-palemistu Ivanu Vyšanskamu, jaki znachodziŭsia na Afonie ŭ piačornym zatvory na miažy XVI i XVII stahodździaŭ. Hety fakt paćviardžajecca darčym nadpisam ad pradstaŭnika Astrožskaha hurtka Vasila Suražskaha. Druhaja kniha znachodziłasia ŭ rumynskim Niamieckim manastyry i naležała vučniam padźvižnika Paisija Vieličkoŭskaha, paśla čaho była pieradadziena na Śviatuju Haru.

Treci ekzemplar pieršapačatkova naležaŭ ijeramanachu Kalistu Mianoŭskamu. Zhodna z zapisam, u 1754 hodzie kazak Pałtaŭskaha pałka Vasil Łuhavy pieradaŭ hetuju knihu ŭ afonski skit «Čorny Vir». Skit byŭ zasnavany byłym kazakom Niežynskaha pałka Ryhoram Hołubam, nasielnikami tam byli pieravažna zaparožcy, a miecenatam vystupaŭ kašavy ataman Piatro Kałnyšeŭski.
Čamu ŭschodniesłavianskija staradruki traplali na Afon
Ahułam padčas pracy ŭ manastyrskich kalekcyjach daśledčyki zafiksavali 32 kiryličnyja staradruki XVI i XVII stahodździaŭ, a taksama bolš za sto sorak vydańniaŭ XVIII stahodździa.
Zhodna z daśledavańniami Siarhieja Šumiły, apublikavanymi ŭ navukovym časopisie Rocznik Teologiczny, taki maštabny pieranos knih z terytoryi Rečy Paspalitaj u Hrecyju byŭ źviazany z ekanamičnym ciskam Asmanskaj impieryi.
Paśla padzieńnia Kanstancinopala afonskija manastyry byli vymušanyja płacić asmanskim uładam vysoki padušny padatak. Kab sabrać nieabchodnyja srodki i zachavać samakiravańnie, afonskija manachi rehularna adpraŭlalisia pa miłaścinu na ŭkrainskija i biełaruskija ziemli.

U hety ž čas Astroh dziakujučy kniaziu Kanstancinu Astrožskamu staŭ klučavym centram padtrymki pravasłaŭja. Akramia finansavaj dapamohi, pamiž Afonam i Vialikim Kniastvam Litoŭskim adbyvaŭsia ščylny intelektualny abmien: pradstaŭniki Astrožskaha hurtka asabista naviedvali Śviatuju Haru i peŭny čas žyli ŭ manastyry Vatapied. Dziakujučy hetym misijam i pramym achviaravańniam mahnataŭ, siarod jakich histaryčnyja dakumienty fiksujuć kniazia Alaksandra Pałubinskaha i śviatara Kaźmu Vasiłoviča z Koviela, u biblijatekach afonskich manastyroŭ asieli dziasiatki ŭschodniesłavianskich staradrukaŭ.
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆCiapier čytajuć
Na Afonie adšukali try nieviadomyja raniej asobniki Astrožskaj Biblii. Dla jaje stvareńnia drukar Ivan Fiodaraŭ, vychadziec ź Biełarusi, vykarystoŭvaŭ teksty Skaryny
Kamientary