Zdaroŭje

Čamu kava časam robić nas bolš stomlenymi

Pryniata ličyć, što kava (i jaje aktyŭny inhredyjent kafiein) robić nas bolš badziorymi i enierhičnymi. Ale ŭpłyŭ kafieinu na ludziej moža być roznym: usio zaležyć ad našaj hienietyki i taho, jak my jaho ŭžyvajem.

Fota: pixabay.com

Mark Stejn, prafiesar kafiedry psichijatryi i navuk pra pavodziny ŭ amierykanskim Univiersitecie Vašynhtona, tłumačyć heta tak: «Paradoks kafieinu ŭ tym, što jon na karotki čas pryvodzić da pavyšeńnia ŭvažlivaści. Jon palapšaje kahnityŭnyja zdolnaści i prosta robić nas bolš enierhičnymi».

Ale ž doktar Stejn papiaredžvaje: nakaplalny efiekt kavy całkam adroźnivajecca ad karotkačasovaha. Častkova kafieinavy paradoks źviazany z tak zvanym «ciskam snu» — čym bolš vam chočacca spać uviečary, tym bolšy hety cisk. U našych ciełach pracujuć bijałahičnyja hadzińniki, jakija «zavodziacca» ŭ momant abudžeńnia i «prymušajuć» nas uviečary kłaścisia spać, piša New York Times.

Nieŭrołah Set Błekšau z Univiersiteta Džona Chopkinsa kaža, što na praciahu dnia našy kletki i tkanki vykarystoŭvajuć enierhiju i spalvajuć jaje ŭ formie rečyva pad nazvaj ATF (adenazintryfasfat). Kali my dumajem, robim fizičnyja praktykavańni, pracujem ci zajmajemsia bieham, my vytračvajem ATF, i ŭ jakaści pabočnaha praduktu našy kletki vyrablajuć inšaje rečyva — adenazin. Jon upłyvaje na śpiecyjalnyja receptary ŭ hałaŭnym mozhu, što i prymušaje nas adčuvać siabie bolš sonnymi.

Malekuły kafieinu padobnyja pa svajoj struktury da malekuł adenazinu, tamu kafiein źviazvajecca z receptarami zamiest jaho — adpaviedna, adenazin užo nie moža na ich upłyvać. U vyniku kafiein časova pryhniataje cisk snu i robić nas bolš badziorymi.

Ale ž adenazin usio roŭna nakoplivajecca ŭ arhaniźmie — i jak tolki skončycca dziejańnie kafieinu, jon nahadaje pra siabie. U hety momant vy budziecie adčuvać vielmi vysoki ŭzrovień cisku snu, i adzinaje pravilnaje vyjście — paspać.

Ale ž čym bolš kavy my pjom, tym bolš arhanizm da jaje zvykaje. Kolkaść adenazinavych receptaraŭ u mozhu pavialičvajecca, treba ŭsio bolš kavy, kab paŭpłyvać na ich, a piečań tym časam pačynaje vyrablać prateiny, jakija rasščaplajuć kafiein chutčej.

Prostaja zvyčka pić šmat kavy ci čaju niepaźbiežna paharšajuć jakaść snu, što viadzie da pastajannaj stomlenaści.

Kafiein taksama moža spryjać skačkam uzroŭniu cukru ŭ kryvi i ŭzmacniać abiazvodžvańnie — iznoŭ ža, abiedźvie hetyja źjavy paviašajuć stamlalnaść.

Što ž rabić? Pracazdolnaść najlepš pavyšaje nie kava — lepiej palepšycie son i fizičnuju nahruzku. Navat kali nie ŭdałosia vyspacca nočču, znajdzicie 20 chvilin, kab zadramać udzień.

Trochi fizičnaj pracy, prajścisia pieški ci pasiadzieć na soncy — usio heta nadaje enierhii.

«Naša Niva» adnaŭlaje zbor danataŭ — padtrymać prosta

Čytajcie jašče:

6 zdaraviejšych za kavu napojaŭ, jakija ŭzbadziorać z ranicy

U jaki čas sutak lepiej pić kavu

Kamientary

Ciapier čytajuć

Dźmitryj Siemčanka: Ja pryjšoŭ u puł Łukašenki bicca z Rasijaj16

Dźmitryj Siemčanka: Ja pryjšoŭ u puł Łukašenki bicca z Rasijaj

Usie naviny →
Usie naviny

U ZŠA źnikłaja dziaŭčynka znajšłasia žyvoj — praz 32 hady11

U centry Hrodna vypadkova adšukali ceły niekropal. Tam moh być chram, viadomy z XV stahodździa2

«Dziaŭčaty, heta realna pracuje!» Niaviesta Pratasieviča raskazała, jak pryvaražyła budučaha muža čyrvonymi trusami20

Praz dva tydni ŭ biełarusaŭ buduć čatyry zapar vychodnyja, abo ŭsio ž try? U čym zakavyka?

Fiaduta: Nam kazali, što nas nie čakajuć5

Na praces nad Aleham Chamienkam staličnyja muzykanty bajalisia prychodzić1

Viciebski małaletka vučyŭsia ŭ Maskvie, ale kraŭ na radzimie. Potym naniaŭsia vajavać suprać Ukrainy. Čym skončyłasia?5

Ukrainskija bieśpiłotniki ŭdaryli pa vytvorčaści kaŭčuku ŭ Taljaci3

«Pieršy aŭtobus za 80 rubloŭ». Jak biełarusy viartajucca dadomu z Polščy pierad pieršym Vialikadniem2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dźmitryj Siemčanka: Ja pryjšoŭ u puł Łukašenki bicca z Rasijaj16

Dźmitryj Siemčanka: Ja pryjšoŭ u puł Łukašenki bicca z Rasijaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić