Śviet11

Rasija viarbuje na vajnu suprać Ukrainy jemienskich chusitaŭ

Rasija padmanam viarbuje jemienskich chusitaŭ na vajnu suprać Ukrainy. Adnaho z najmitaŭ pryvabili ŭ RF abiacańniami ab prybytkovaj pracy ŭ śfiery biaśpieki i inžynieryi, paviedamlaje Financial Times.

Fota: Mohammed Hamoud / Getty Images

Jemienskija navabrancy, jakija jeździli ŭ Rasiju, raskazali, što im abiacali vysokaapłatnuju pracu i navat rasijskaje hramadzianstva. Kali jany pryjechali ŭ RF, ich prymusova pryzvali ŭ rasijskuju armiju i adpravili na liniju frontu va Ukrainie.

Amierykanskija dypłamaty kažuć, što pahadnieńnie pamiž Kramlom i chusitami — prykmieta taho, jak daloka hatova zajści Rasija. Jemien — biednaja kraina i dobra padychodzić dla viarboŭki najmitaŭ.

U kantraktach jemiencaŭ ukazana kampanija, zasnavanaja viadomym palitykam-chusitam Abdułvali Abdo Chasanam al-Džabry. Rehistracyjnyja dakumienty pradstaŭlajuć kampaniju jak turapieratara i pastaŭščyka miedycynskaha abstalavańnia i farmaceŭtyčnych preparataŭ.

Viarboŭka najmitaŭ pačałasia ŭ lipieni. Adzin z kantraktaŭ byŭ datavany 3 lipienia i padpisany načalnikam centra adboru kantraktnikaŭ u Nižnim Noŭharadzie.

FT pierapisvałasia z adnym z najmitaŭ u Rasii. Jon vykazaŭ mierkavańnie, što ŭvachodziŭ u hrupu z 200 jemiencaŭ, jakija pryzyvalisia ŭ rasijskuju armiju ŭ vieraśni.

Mužčyna raspavioŭ, što jaho pryvabili ŭ Rasiju abiacańniami ab prybytkovaj pracy ŭ śfiery biaśpieki i inžynieryi, a ŭžo praź niekalki tydniaŭ jon chavaŭsia ŭ lesie na froncie razam z čatyrma inšymi jemiencami. Pa słovach najmita, adzin z mužčyn sprabavaŭ skončyć žyćcio samahubstvam i byŭ dastaŭleny ŭ balnicu.

Raniej ŚMI pisali, što kala 200 afrykanskich žančyn zaraz pracujuć na zavodzie ŭ Tatarstanie na vytvorčaści dronaŭ. Afrykanki śćviardžajuć, što padmanam ich prymusili źbirać bieśpiłotniki.

Nahadajem, pavodle paviedamleńniaŭ paŭdniovakarejskich i ŭkrainskich vajskoŭcaŭ, Paŭnočnaja Kareja nakiravała na vajnu suprać Ukrainy bolš za 10 tysiač svaich vajskoŭcaŭ. Jany prachodzili padrychtoŭku na rasijskich palihonach, a potym ich pierakinuli ŭ Kurskuju vobłaść.

Kamientary1

  • bob
    24.11.2024
    rośsija užie sovieršiło stolko vojennych priestuplenij, tierrorističieskich aktov, hibridnych atak, ubijstv , a siejčas jeŝie i zanimajetsia torhovlej lud́mi. a zapad na vsie eto liš vyskazyvajet očieriednuju ozabočiennosť.
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

U Minsku pachavali jak achviar nacyzmu 75 čałaviek, pareštki jakich znajšli kala byłoj dačy Canavy. Ale bolš padobna, što heta achviary savietaŭ

U Minsku pachavali jak achviar nacyzmu 75 čałaviek, pareštki jakich znajšli kala byłoj dačy Canavy. Ale bolš padobna, što heta achviary savietaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Śviatłana Aleksijevič raskazała, jakuju knihu vypuścić nastupnaj. Jana nie pra kachańnie, jak płanavałasia raniej23

Łukašenka raskazaŭ, što karova pavinna stajać u pałacy i kožnamu nieabchodna «choć pa dźvie barazionki» bulby pasadzić20

U Kijevie ŭžo kala 100 paciarpiełych padčas načnoha ŭdaru1

Izrail zabiŭ i novaha kiraŭnika Hienštaba armii Irana. Jon zajmaŭ pasadu paru dzion7

U Minsku źnikła piensijanierka. Akazałasia, što jana pa prośbie «śledčych» stała kurjeram machlaroŭ 

Jakija banki hatovy ŭziać u vas nie samyja idealnyja kupiury

Što ciapier z archivam KDB ab represijach u BSSR, jaki zmahli zdabyć byłyja siłaviki? Kali jaho apubličać?51

Biełaruski pijanist uziaŭ adrazu try pryzy na konkursie ŭ Valensii

«Patraciła 300 rubloŭ — a jašče tolki siaredzina červienia!» Biełarusy abmiarkoŭvajuć vydatki na pakos travy i dzielacca łajfchakami32

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Minsku pachavali jak achviar nacyzmu 75 čałaviek, pareštki jakich znajšli kala byłoj dačy Canavy. Ale bolš padobna, što heta achviary savietaŭ

U Minsku pachavali jak achviar nacyzmu 75 čałaviek, pareštki jakich znajšli kala byłoj dačy Canavy. Ale bolš padobna, što heta achviary savietaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić