Navukoŭcy: sabaka staŭ najlepšym siabram čałavieka značna raniej, čym ličyłasia
Analiz DNK staražytnych pareštkaŭ, znojdzienych u anhlijskim hrafstvie Samerset, pakazaŭ, što sabaka staŭ spadarožnikam ludziej značna raniej, čym źjavilisia žyvioły ŭ sielskaj haspadarcy ci byli pryručany kotki.

Analiz DNK pakazaŭ, što znojdzienaja ŭ Samersecie na paŭdniovym zachadzie Anhlii skivica naležała adnamu z samych rańnich viadomych pryručanych sabak, i što ludzi ŭ Brytanii žyli ŭ ciesnym kantakcie ź imi 15 tysiač hadoŭ tamu — za tysiačy hadoŭ da taho, jak u našych chatach źjavilisia kotki ci byli pryručany sielskahaspadarčyja žyvioły, piša kanał «De facto. Biełaruskaja navuka».
Heta adkryćcio ssoŭvaje čas evalucyi pieršych sabak ad ich prodkaŭ-vaŭkoŭ prykładna na 5 tysiač hadoŭ tamu, paviedamlaje BBC. Pa słovach doktara navuk Uiljama Marša z Muzieja naturalnaj historyi, jano taksama pakazvaje, što siabroŭstva pamiž samymi pieršymi sabakami i ludźmi kamiennaha vieku isnavała praktyčna z samaha pačatku.
Pieršyja sabaki byli naščadkami šerych vaŭkoŭ, jakija žyli pablizu čałaviečych pasieliščaŭ u kancy lednikovaha pieryjadu, siłkujučysia reštkami ježy. Z časam ludzi pačali vykarystoŭvać ich dla palavańnia i achovy.
Kamientary