Hramadstva1212

Što płanuje biełaruskaja moładź? Dziaŭčaty — palepšyć materyjalnaje stanovišča, chłopcy — stvaryć siamju

Daśledčyki Centra novych idej praviali apytańnie siarod biełaruskaj moładzi i pacikavilisia, siarod inšaha, ich płanami na bližejšyja hady.

Jak adznačajuć aŭtary daśledavańnia, u cełym moładź ( 18‑35 hadoŭ) vybiraje stratehiju minimizacyi ryzyk, a nie stratehiju raźvićcia i rostu. Va ŭmovach, kali makraasiarodździe ŭsprymajecca jak niestabilnaje i ciažkapradkazalnaje, racyjanalnym stanovicca pryjarytet asabistych śfier, jakija lahčej kantralavać.

Tak, na pieršym miescy ŭ śpisie metaŭ apynułasia palapšeńnie materyjalnaha stanovišča (44%). Na druhim — kłopat pra zdaroŭje i asabisty dabrabyt (32%). Pra namier pačać abo raźvivać karjeru zajavili 28% apytanych. Faktyčna kožny čaćviorty suajčyńnik imkniecca da spakojnaha i raźmieranaha žyćcia (24%), a taksama da raźvićcia tvorčych ci asabistych prajektaŭ (23%). Stolki ž respandentaŭ — 23% — nazvali svajoj metaj stvareńnie siamji.

Kali hladzieć na danyja bolš detalova, tema žyćciovych metaŭ akazvajecca adnoj z tych redkich śfier, dzie pamiž chłopcami i dziaŭčynami zafiksavana statystyčna značnaja roźnica.

Mienavita chłopcy čaściej za žančyn zajaŭlali pra płany stvaryć siamju — 28% suprać 18%.

A voś dla dziaŭčat značna bolš važnym źjaŭlajecca palapšeńnie materyjalnaha stanovišča: pra heta zajaviła kožnaja druhaja apytanaja. Siarod chłopcaŭ hety pakazčyk značna nižejšy.

Pry hetym stać baćkami ŭ bližejšyja 3—5 hadoŭ płanuje tolki adzin ź siami respandentaŭ (14% dziaŭčat i 15% chłopcaŭ).

U apytańni ŭziali ŭdzieł 465 respandentaŭ va ŭzroście ad 18 da 35 hadoŭ. Aŭtary śćviardžajuć, što danyja byli pieraŭzvažanyja pavodle połu i rehijona pražyvańnia ŭ adpaviednaści z aficyjnaj statystykaj Biełstata za 2022 hod. Maksimalnaja statystyčnaja pahrešnaść składaje kala 4,5 pracentnych punktaŭ.

Kamientary12

  • bazarnaja
    08.04.2026
    Z ulikam inšych daśledavańniaŭ, moža było b varta zadacca pytańniem nakolki roznyja tik-toki i instahramy nakrucili ŭ hałovach dziaŭčyn? Pra mocnuju prapahandu ahresiŭnaha fieminizmu i mizandryi ŭ apošnija hady taksama varta było b pryhadać.
  • Daryja, napišy Ŭ
    08.04.2026
    Vielmi cikava, chto biełaruskim daśledčykam nie ŭ Biełarusi zabaraniaje pravodzić daśledavańnie na biełaruskaj movie?

    Niaŭžo ES, jaki padtrymlivaje, prymusiŭ vykarystać rasiejskuju movu? Ci heta ŭžo CNI zamiest CNI?
  • .
    08.04.2026
    Tut cikava i važna, a jak źmianilisia hetyja pryjarytety (hrošy - siamja, raźvićcio - minimizacyja ryzyk) za apošnija 5-10 hod. Dynamika, a nie prosta sučasny stan.

Ciapier čytajuć

18‑hadovy kursant Vajskovaj akademii ź Lachavič nikomu ničoha nie skazaŭ, zabraŭ dakumienty i pajechaŭ vajavać za Rasiju. Ciapier pa im płačuć44

18‑hadovy kursant Vajskovaj akademii ź Lachavič nikomu ničoha nie skazaŭ, zabraŭ dakumienty i pajechaŭ vajavać za Rasiju. Ciapier pa im płačuć

Usie naviny →
Usie naviny

Parad Pieramohi ŭ Maskvie moža nie adbycca ŭpieršyniu za 30 hadoŭ — bajacca Ukrainu21

Na staražytnych mohiłkach u centry Hrodna znajšli pareštki maci i dziciaci ŭ adnoj mahile1

Siamja naźbirała trochlitrovy słoik maniet. Kolki atrymałasia?2

«Paśla Tajłanda Hruzija zdajecca ahresiŭnaj». Prahramist — pra zimoŭku ŭ Azii i žyćcio ŭ Tbilisi8

Rezkija vykazvańni doktara z Kaściukovičaŭ: mierkavańni karystalnikaŭ pra jaho ŭčynak razyšlisia11

Padčas futbolnaha matča zdaryŭsia pažar. Hulec uziaŭ šłanh i patušyŭ jaho

«U śniežni vydatkavała na ježu 115 rubloŭ». Jak biełarusy ekanomiać u kramach3

Ekipaž misii «Artemida-2» paŭtaryŭ znakamity zdymak Ziamli2

Dzie karanavaŭsia Mindoŭh?40

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

18‑hadovy kursant Vajskovaj akademii ź Lachavič nikomu ničoha nie skazaŭ, zabraŭ dakumienty i pajechaŭ vajavać za Rasiju. Ciapier pa im płačuć44

18‑hadovy kursant Vajskovaj akademii ź Lachavič nikomu ničoha nie skazaŭ, zabraŭ dakumienty i pajechaŭ vajavać za Rasiju. Ciapier pa im płačuć

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić