Na XVIII Minskaj mižnarodnaj knižnajvystavie-kirmašu 10 lutaha adbyłasia prezientacyja zbornika ese, vieršaŭ i pryśviačeńniaŭ «Uładzimir Karatkievič: viadomy i nieviadomy».
Kniha abjomam 368 staronak, układzienaja Anatolem Vierabjom, Mikałajem Minzieram i Siarhiejem Paniźnikam, vyjšła ŭ vydaviectvie «Litaratura i mastactva» nakładam 1,5 tys. asobnikaŭ.
Kandydat fiłałahičnych navuk Anatol Vierabiej adznačyŭ, što ŭ 2006 hodzie jon sustreŭsia ŭ Maskvie ź viadomym rasijskim mastactvaznaŭcam Ninaj Molevaj, jakaja vykładała historyju mastactva Karatkieviču padčas jaho vučoby na Vyšejšych litaraturnych kursach prykancy
Pavodle słoŭ litaraturaznaŭcy, Karatkieviča z Molevaj źviazvali siabroŭskija adnosiny, jon pryśviaciŭ joj šerah vieršaŭ, u tym liku «Baładu pra Nieviadomaha, Pieršaha», «Prarok Hieronim Bosch» i «Tryźnieńnie mužyckaha Brejhiela». Moleva stała pratatypam Iryny Horavaj u ramanie Karatkieviča «Leanidy nie viernucca da Ziamli (Nielha zabyć)».
U 1959 hodzie Karatkievič padaryŭ Molevaj aŭtohrafy šerahu svaich paetyčnych tvoraŭ na biełaruskaj i ruskaj movach, padradkovyja pierakłady na ruskuju movu niekatorych svaich biełaruskamoŭnych vieršaŭ. Usie hetyja tvory, a taksama uspaminy Molevaj pra Vyšejšyja litaraturnyja kursy ŭvajšli ŭ knihu, skazaŭ Vierabiej.
Druhi raździeł zbornika skłała ese Aleha Łojki «Uładzimir Karatkievič, albo Paema Harsija Łojki». «Hety tvor, jaki byŭ napisany mocna chvorym Łojkam u 2008 hodzie, u apošnija miesiacy jaho žyćcia, śviedčyć pra podźvih Aleha Antonaviča jak piśmieńnika i navukoŭcy, pra jaho samaachviarnaje słužeńnie mastackamu słovu. Sabraŭšysia ź siłami, Łojka ździejśniŭ svaju daŭniuju, bolš jak dvaccacihadovuju zadumu — nie tolki asensavaŭ postać Uładzimira Karatkieviča ŭ kantekście suśvietnaj litaratury, ale i vyjaviŭ ułasnuju postać, zhadaŭ šmat cikavaha ź ich blizkaha siabroŭstva», — adznačyŭ Vierabiej.
U treci raździeł knihi ŭvajšli
Kamientary