Heta jon vadziŭ Žana-Pola Sartra i Symonu de Bavuar pa Vilni.
Siońnia ŭ Muzei sučasnaha vyjaŭlenčaha mastactva ŭ Miensku (pr-t Niezaležnaści, 47) adkryvajecca persanalnaja vystava litoŭskaha fatohrafa Antanasa Sutkusa «Štodzionnyja archivy». Jak paviedamiła presavaja słužba ambasady Litvy ŭ Biełarusi, vystava padrychtavanaja pry sadziejańni dyplamatyčnaj misii i halerei «Śviet fota».
Antanas Sutkus, jaki pačaŭ karjeru fotažurnalista ŭ siaredzinie 50‑ch hadoŭ minułaha stahodździa, doŭhija hady «byŭ vymušany składvać u asobnuju papku svaje raboty, jakija nie adpaviadali kanonam sacyjalistyčnaha realizmu». «Paźniej, staŭšy lideram litoŭskaj fatahrafii, źjaŭlajučysia šmat hadoŭ staršyniom adzinaha ŭ SSSR Tavarystva fotamastactva, Sutkus vymušany byŭ znoŭ papaŭniać svaju zapavietnuju papku», ‑ havorycca ŭ paviedamleńni presavaj słužby.
U 1993 hodzie, kali ŭ Litvie ŭžo nie było cenzaraŭ, aŭtar «znajšoŭ» u siabie vydatnuju kalekcyju, jakaja «dziŭna dakładna adlustroŭvała roznyja baki žyćcia litoŭskaha hramadztva».
Letaś u Miensku prachodziła fota vystava Antanasa Sutkusa «Žan‑Pol Sartr i Simona de Bavuar. Piać dzion u Litvie». Fatohraf u červieni 1965 hoda supravadžaŭ słavutuju intelektualnuju paru Paryža ‑ Žan‑Pola Sartra i Simonu de Bavuar ‑ u ich pajezdcy pa Litvie.
Tady 26‑hadovy A.Sutkus zafiksavaŭ na fotastužcy toje, što potym stała samym słavutym vobrazam filozafa.
Fota z sajtu fototapeta.art.pl.
Kamientary