Historyja44

Kirkievič byŭ u Amierykancy, kali tudy pryvieźli Kanavałava j Kavalova: uspaminy

Adzin ź ich znachodziŭsia akurat praź ścienku.

11 krasavika sireny niejak padazrona praciahła i nastojliva vyli z praśpiektu Niezaležnaści. Jasna, što nichto spačatku nie nadaŭ hetamu značeńnia — ci mała što mahło zdarycca ŭ horadzie-miljaniery? Adnak bližej viečaru ad kantralora pa ŭsich kamierach prahučała niečakania kamanda: «Usim uklučyć televizary!» Zamiest łuchty pra škodu paleńnia na ekranie źjavilisia kaliści zvykłyja kadry dziaržaŭnych navinaŭ (a nam ža kazali, što viaščańnie niemažlivaje z-za paškodžanaj anteny!). Navina šakavała: U MIENSKU ADBYŬSIA TERAKT! Zabityja, paranienyja, radki z proźviščami, śpiecnazaŭskaje ačapleńnie, prezident z synam byccam na poli boju i spakojny hołas dyktara: «…pa adnoj ź viersij, da teraktu mohuć być datyčnyja radykalnyja moładzievyja hrupoŭki»! Na nastupny dzień pa kamierach nasili śpisy zabitych i paranienych, jakija mamientalna stvarali čarhu kala «karmuški». A viečaram 11-ha my jašče doŭha čuli praciahły voj, jaki pranosiŭsia pa centry horada… Dobra zapomniłasia, jak usiu noč laskali dźviery ŭ dvary, była čutnaja mituśnia, a vokny centralnaha ŭpraŭleńnia kamiteta hareli chiba da samaj ranicy.

Praz paru dzion ich pryvieźli… Było heta siarod nočy. Jak my zrazumieli, «terarystaŭ» raskinuli ŭ druhuju i treciuju kamiery-adzinočki, jakija pierad hetym (druhaja — dakładna) vykonvali funkcyi karcaraŭ. Atrymlivajecca, što adzin ź ich znachodziŭsia akurat praź ścienku. Nie pamiataju, čyja tam była źmiena (chiba što «Žaby»), ale achova adryvałasia: nie zmaŭkali kryki, kamandy: «Leċ-vstať», łajanka, udary dubinkaj ab draŭlany borcik… Zranicy, kali paśla padjomu nas paviali u prybiralniu, kantralory padavalisia stomlenymi, ale ŭsio jašče napružanymi: noč prajšła pa nadzvyčajnym hrafiku…

Na nastupny dzień my znoŭku ŭbačyli… masak! Papiarednie ich vyvieli ź SIZA paśla šumichi z zajavami Michaleviča i tut iznoŭku — bačyli my ich, praŭda, užo zredku… Praź niejki čas kala druhoj kamiery ŭžo stajała torba z rečami — peŭna, pieradaŭ niechta z rodnych. Susiednija dźviery zaŭždy laskali vielmi pozna — śledstva išło va ŭsiu, doŭžylisia dopyty i vočnyja staŭki. Niekalki dzion u kamiery, chutčej za ŭsio, nikoha nie było — chiba što vazili ŭ Viciebsk, jak my mierkavali. Zapomniŭsia vypadak, kali hulać kahości ź ich vyvieli ŭ adnu źmienu z nami i vidać było, jak adzin z kantraloraŭ nastojliva ŭhladaŭsia z mościka ŭ piaty dvoryk, nibyta sprabavaŭ niešta zrazumieć, a mažliva naŭprost dziviŭsia jak na kazačnuju žyviołu — žar-ptušku ci adzinaroha, jakuju akurat JAMU paščaściła ŭbačyć voś tak — tvaram u tvar…

* * *

Palitviazień Aleś Kirkievič toju paroj čakaŭ suda ŭ Amierykancy.

Kamientary4

Ciapier čytajuć

Biełarus, jaki vajavaŭ za Ukrainu, raspavioŭ, čym jaho začaravała kachanka Ina Kardaš, ahientka KDB29

Biełarus, jaki vajavaŭ za Ukrainu, raspavioŭ, čym jaho začaravała kachanka Ina Kardaš, ahientka KDB

Usie naviny →
Usie naviny

Kolki kaštuje «prykuryć» aŭto ŭ mocny maroz?

Biełarusy ŭšanavali pamiać Kastusia Kalinoŭskaha i paŭstancaŭ 1863 hoda na jaho radzimie12

Siońnia nočču tempieratura pavietra apuskałasia da minus 31°S — rekord hetaj zimy1

«Čym bolš ciemry, tym bolš patrebnyja lichtaryki». Uładzimir Puhač — pra nadzieju, Maksima Znaka i pieršy aŭtobus da Minska1

Prapanujuć biaspłatna pažyć na vyśpie la bierahoŭ Uelsa — tym, chto hatovy ličyć tupikaŭ i inšych žyvioł

Pamior eks-namieśnik ministra kultury, dypłamat Vasil Černik

Minenierha: Ludzi pavinny z razumieńniem stavicca da źnižeńnia tempieratury ŭ kvaterach8

12‑hadovy chłopčyk u reanimacyi paśla katańnia na ciubinhu3

Pa siońniašnim dni vyznačali, kali pryjdzie viasna2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełarus, jaki vajavaŭ za Ukrainu, raspavioŭ, čym jaho začaravała kachanka Ina Kardaš, ahientka KDB29

Biełarus, jaki vajavaŭ za Ukrainu, raspavioŭ, čym jaho začaravała kachanka Ina Kardaš, ahientka KDB

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić