Kirkievič byŭ u Amierykancy, kali tudy pryvieźli Kanavałava j Kavalova: uspaminy
Adzin ź ich znachodziŭsia akurat praź ścienku.
11 krasavika sireny niejak padazrona praciahła i nastojliva vyli z praśpiektu Niezaležnaści. Jasna, što nichto spačatku nie nadaŭ hetamu značeńnia — ci mała što mahło zdarycca ŭ
Praz paru dzion ich pryvieźli… Było heta siarod nočy. Jak my zrazumieli, «terarystaŭ» raskinuli ŭ druhuju i treciuju
Na nastupny dzień my znoŭku ŭbačyli… masak! Papiarednie ich vyvieli ź SIZA paśla šumichi z zajavami Michaleviča i tut iznoŭku — bačyli my ich, praŭda, užo zredku… Praź niejki čas kala druhoj kamiery ŭžo stajała torba z rečami — peŭna, pieradaŭ niechta z rodnych. Susiednija dźviery zaŭždy laskali vielmi pozna — śledstva išło va ŭsiu, doŭžylisia dopyty i vočnyja staŭki. Niekalki dzion u kamiery, chutčej za ŭsio, nikoha nie było — chiba što vazili ŭ Viciebsk, jak my mierkavali. Zapomniŭsia vypadak, kali hulać kahości ź ich vyvieli ŭ adnu źmienu z nami i vidać było, jak adzin z kantraloraŭ nastojliva ŭhladaŭsia z mościka ŭ piaty dvoryk, nibyta sprabavaŭ niešta zrazumieć, a mažliva naŭprost dziviŭsia jak na kazačnuju žyviołu —
* * *
Palitviazień Aleś Kirkievič toju paroj čakaŭ suda ŭ Amierykancy.
-
Suvoraŭ — nie hieroj, a Muraŭjoŭ — viešalnik. Zyhar patłumačyŭ rasijanam historyju Biełarusi ad Rahvałoda da Kurapataŭ biez maskoŭskich mifaŭ
-
Dzieci źlizvali z brudnaj padłohi pralitaje małako. Jakoj pabačyŭ zamiežnik Biełaruś, spustošanuju rasijskimi i šviedskimi vojskami ŭ čas Paŭnočnaj vajny
-
Što «Naša Niva» pisała ŭ hetyja dni ŭ 2016, 2006, 1996?
Kamientary