Tupiki i vychady
Kali vychodzić z taho, što “Biełorusskaja hazieta” adstojvaje ciapier intaresy novaje maskoŭskaje elity i vykazvaje mierkavańni, blizkija da vysnovaŭ analityčnych centraŭ rasiejskich specsłužbaŭ, dyk taja raskrutka premjera Jarmošyna, jakoj zajmajecca “BH”, nabyvaje cikavaje pračytańnie.
Sa staronak “BH” Jarmošyn pradstaje nia prosta pazytyŭnaj fihuraj, “sapraŭdnym mužykom” i tałkovym haspadarnikam, ale sapraŭdnaj – dyj adzinaj sapraŭdnaj – alternatyvaj Łukašenku. Dziakujučy hetaj reklamie i biezumoŭna pazytyŭnamu vobrazu premjera ŭ liberalnych uradavych vydańniach, jahony palityčny rejtynh stała raście i dasiahnuŭ užo nievialikaha, ale vielmi dastojnaha jak dla “krainy adnaho palityka” ŭzroŭniu. Rejtynh Jarmošyna vyšejšy za rejtynh mnohich apazycyjnych lideraŭ, pra jakich “BH” najčaściej piša jak pra kandydataŭ, što nia majuć šancaŭ, — h.zn. dyskredytujučy. Nia budziem havaryć pra asabistuju sumlennaść, kiraŭničy talent dy idealahičnyja pazycyi Jarmošyna – choć, zdajecca, u hetym biełarusam ad jaho niama čaho čakać. Važnaje inšaje: Jarmošyn nia maje prava balatavacca. Heta ŭličvaŭ Łukašenka, pryznačajučy jaho na pasadu. Raskručvajučy Jarmošyna jak alternatyvu, maskoŭskija analityčnyja centry padsoŭvajuć biełaruskim elitam padsadnuju kačku. Raźlik na Jarmošyna jak alternatyvu – heta tupik. Raskručvać jaho – h.zn. naŭmysna dezaryjentavać publiku.
Takaja stratehija “BH” śviedčyć, što Kreml nia prosta stavić na vybarach na Łukašenku jak najviarniejšaha sajuźnika i abaroncu rasiejskich intaresaŭ, ale navat užo ciapier robić niešta, kab jamu dapamahčy.
Jarmošyn moža ŭstać na čale dziaržavy tolki pry składanym źbiehu składanych abstavinaŭ – u vyniku zusim nievierahodnaha hvałtoŭnaha raźvićcia padziejaŭ, z anarchičnymi zabureńniami, biezuładździem i faktyčnym skasavańniem ciapierašnich kanstytucyjnych zakonaŭ. U heta ciažka pavieryć. Dyj taki scenar najmienš adpaviadaŭ by nacyjanalnym intaresam Biełarusi. Jaho mienš za ŭsich choča patryjatyčna-demakratyčnaja apazycyja (u mutnaj vadzie vyjhraje tolki “mocnaja ruka”), suprać jaho nieadnojčy zaścierahaŭ Paźniak, dyj Łukašenku, jasnaje dzieła, pamirać nia chočacca. Pry čym tady Jarmošyn jak alternatyva?
Druhi tupik čakaje apazycyju pry scenary “chaj Łukašenka sam vybiera sabie kankurenta”. Maŭlaŭ, usim apazycyjnym kandydatam treba źbirać podpisy i padavać dakumenty na rehistracyju, bo Łukašenka zarehistruje nia ŭsich, chto nabiare 100 tysiačaŭ podpisaŭ. Maŭlaŭ, čym bolej budzie iści apazycyjnych pretendentaŭ z podpisami, tym bolej šancaŭ, što niekaha ź ich usio ž nie adsiejuć.
Takija razvažańni hruntujucca na dumcy, što Łukašenka choča nia prosta pieraabracca, a i lehitymizavacca.
Pryčym lehitymizavacca nia tolki ŭ vačach biełaruskaha hramadztva i Maskvy, ale i “mižnarodnaj supolnaści”. A dla lehitymnaści jamu, miarkujecca, budzie patrebny sapraŭdy demakratyčny kankurent.
Pa-pieršaje, toje, što tak miarkujuć “analityki”, nie harantuje, što takoj sama dumki trymajecca Łukašenka. Apošni moža zarehistravać adno Čyhira dy Kalakina, dyj zadavolicca. Pa-druhoje, kali apazycyja źbirajecca daravać Łukašenku i jahonamu vybarkamu niezakonnuju nierehistracyju niekaha z kankurentaŭ, dyk chaj jana budzie hatovaja daravać im i lohkuju, ale vyrašalnuju falsyfikacyju ŭ dzień hałasavańnia – kali narod nia vyjdzie pratestavać zaraz, nia vyjdzie jon i paśla. Pa-treciaje, toj, chto z dobraje dušy zajaŭlaje: “Chaj iduć usie, a tam pabačym, chto projdzie rehistracyju” — vidavočna zychodzić z pasyłu, što ŭsie kandydaty adnolkava zdolnyja vyjhrać u Łukašenki. Heta abłuda. Nia ŭsie zdolnyja vyjhrać. Niama mahčymaści persanalna nazvać tych, kaho, z tych ci inšych pryčynaŭ, raskrucić niemahčyma, pakul nie abnarodavanyja źviestki apošnich detalovych sacyjalahičnych daśledavańniaŭ, jakija pravodzilisia ŭ lutym-sakaviku. Ale što nia ŭsie i navat nie pałova ź ich – fakt. Taki scenar – jašče adzin tupik.
Kali vyšej praanalizavanyja scenary – tupikovyja i najbolš vyhadnyja dla Maskvy i jaje kandydata Łukašenki, dyk vyjście maje palahać u procilehłych im.
Barys Tumar
Kamientary