Sabačyja historyi
Adzin sabaka pryjechaŭ u Miensk. Zajšoŭsia na vakzale ŭ “Makdonaldz”. Źjeŭ hamburhier. Vyjšaŭ na vulicu, a tam navokał — žaleznaja aharodža, a na joj — Hraždan z płakatam “Jež ananasy, rabčykaŭ žuj!”.
Adzin sabaka pryvioŭ Šnipa ŭ “Makdonaldz”, kab dobra pakarmić pierad chałodnaju zimoj. A Hraždan jamu: “Vy b jaho jašče zaviali na radyjo “Svaboda”...
Adzin sabaka zachacieŭ u “Makdonaldz”, ale, ubačyŭšy kala dźviarej Hraždana, pieradumaŭ. A Hraždan nie zmaŭčaŭ: “Z-za takich, jak vy, sioleta ŭ kałhasach nie było kamu jeści bulbu...”
Adzin sabaka chvaliŭ “Makdonaldz”. Pačuŭšy heta, Hraždan skazaŭ: “Ja b hetaje hniazdo hlabalizacyi ŭzarvaŭ, a na jaho miescy vaźdźvih by pamiatnik usim česnym ludziam”.
Adzin sabaka vyjšaŭ z “Makdonaldzu”. Da jaho padyšoŭ Hraždan i pacikaviŭsia: “Vy, raptam, nie amerykaniec? Ja amerykancaŭ nie lublu, ale, kali vy mnie daścio dalar, ja padumaju, što z vami rabić u słaŭnym budučym...”
V.Š.
Kamientary