Biełarusy zdaŭna zvykli na los narakaci. Hetaje nam zabaroniena, na toje hrošaj niama, dziela treciaha nie chapaje specyjalistaŭ. Ale ciapier ja chaču zabycca na hetyja niahody i krychu pamaryć ab tym, što treba było b zrabić našym humanitaram.
Pačnu ź filalohii. U nas pa siońniašni dzień pryniata hladzieć na zachodniebiełaruskuju litaraturu jak na papiałušku. My staranna pieraličvajem usie kryŭdy, jakija jana ciarpieła, padkreślivajem niespryjalnyja ŭmovy. Usio heta tak. Ale ŭspomnim Łaksnesa: «Rab, jakoha bjuć, moža stać vialikim čałaviekam. Syty słužka im nia budzie». Paraŭnoŭvajučy zachodnikaŭ i ŭschodnikaŭ, nia treba navat i dakazvać, što pieršyja byli i našmat bolš svabodnymi, i sapraŭdnymi vyraźnikami imknieńniaŭ svajho narodu. Tamu, na maju dumku, nadyšoŭ čas zrabić specyjalny kurs pa ich tvorčaści. Zrazumieła, tam pavinna być miesca i kamunistam, i estetam, i ksiandzam. Moža być pradstaŭlena i filazofskaja dumka (Abdzirałovič, Samojła…), i krasamoŭstva — najlepšyja pramovy biełaruskich pasłoŭ u Sojmie. A litaraturnaja dziejnaść Jazepa Drazdoviča — ci viadoma jana ŭvohule? Asobnaj uvahi zasłuhoŭvaje zachodni pohlad na saviecki eksperyment. Tut pavinny być pakazany i iluzii nakont «Biełaruskaha Domu» (publicystyka Taraškieviča, «Listki kalendara» M.Tanka), i ćviarozy pohlad na «cieni» A.Łuckieviča, A.Stankieviča, F.Alachnoviča.
Na saviecki čas, kali jon narešcie staŭ historyjaj (jak by kamu čaho ni chaciełasia), nadyšła para pa-novamu zirnuć i nam. Nie paškodziła b stvaryć novuju historyju Kampartyi Biełarusi, dzie było b razhledžana ŭsio: utvareńnie, baraćba nacyjanalnaj i «internacyjanalnaj» płyniaŭ, uzajemaadnosiny z centram, sproby kiravańnia kulturaj, pryrodaj, subjekty i abjekty represij, rola kamunistaŭ u historyi Zachodniaj Biełarusi i ŭ vajnie. U ideale takaja praca mahała b stać sapraŭdnaj encyklapedyjaj biełaruskaj historyj XX st. Patrebny taksama partrety biez prycharošvańnia A.Čarviakova, P.Panamarenki, P.Mašerava.
Poŭny varyjant artykułu hladzicie ŭ hazecie "Naša Niva".
Usiasłaŭ Šaternik, Miensk
«Pra ciažarnaść viedali tolki jana i jaje chłopiec». Stali viadomyja padrabiaznaści historyi ź miortvym niemaŭlom, znojdzienym u Baranavičach u pakiecie
Kamientary