Zdareńni

Stali viadomyja pamiery štrafu za vysiečanyja ŭ lesie jełki

Napiaredadni kaladnych i navahodnich śviataŭ dziaržaŭnaja lasnaja achova pierachodzić na ŭzmocnieny režym achovy lasoŭ dla niedapuščeńnia niezakonnych vysiečak chvajovych dreŭ, paviedamiła pres-słužba Ministerstva lasnoj haspadarki. 

Dziaržaŭnaja lasnaja achova sumiesna ź Dziaržaŭnaj inśpiekcyjaj pa achovie žyviolnaha i raślinnaha śvietu pry prezidencie, pradstaŭnikami Minpryrody, MUS i inšych kantralujučych orhanaŭ budzie rehularna pravodzić apieratyŭnyja rejdavyja mierapryjemstvy pa vyjaŭleńni i pryciahnieńni da adkaznaści hramadzian, jakija niezakonna vysiakajuć drevy. 

Zhodna z art. 15.22 Kodeksa ab administracyjnych pravaparušeńniach niezakonnaje źniščeńnie, u tym liku niezakonnaja vysiečka abo paškodžańnie draŭniana-chmyźniakovaj raślinnaści ŭ lasach pieršaj hrupy dziaržlesfondu (asabliva achoŭnyja), a taksama toj, što nie ŭvachodzić u dziaržaŭny lasny fond

ciahnuć nakładańnie štrafu ŭ pamiery ad 5 da 50 bazavych vieličyniaŭ (ad 750 tys. da 7,5 młn. rubloŭ). Tyja ž dziejańni, učynienyja ŭ astatnich lasach dziaržlesfondu, ciahnuć za saboj štraf u pamiery da 30 bazavych vieličyniaŭ (4,5 młn. rubloŭ). 

Pres-słužba zaznačyła, što lashasy dajuć mahčymaść usim žadajučym zakonna nabyć navahodnija drevy ŭ asartymiencie. Dla hetaha z 23 śniežnia razhortvajecca pieradśviatočny handal navahodnimi drevami. 

U halinie majecca 800 ha śpiecyjalnych płantacyj jełak navahodnich, na jakich vyroščvajecca kala 3 młn. dreŭ. Lashasy majuć mahčymaść realizavać narychtavanyja drevy jełki, sasny, navahodnija bukiety, a taksama dekaratyŭnyja drevy ŭ kadkach. 

Lashasami sumiesna z abłvykankamami i Minskim harvykankamam budzie arhanizavana bolš jak 900 handlovych kropak pa realizacyi navahodnich dreŭ i inšaj śviatočnaj pradukcyi. 

Na handlovych kropkach lashasaŭ (da ich nie adnosiacca kamiercyjnyja jołačnyja bazary) navahodniaje dreva vyšynioj da 1 m budzie ŭ siarednim kaštavać ad 50 tys. rubloŭ, 1,01—2 m — ad 80 tys., 2,01—3 m — ad 100 tys., vyšynioj bolš jak 3 m — ad 200 tys. rubloŭ.

Nabyć drevy možna i ŭ laśnictvach, dzie žadajučyja mohuć samastojna vybrać sabie navahodniaje dreva ź liku tych, što rastuć i padlahajuć vysiečcy. Kaštavać navahodnija drevy ŭ laśnictvach buduć mienš, čym u handlovych kropkach. Kantaktnyja telefony i adrasy lashasaŭ i laśnictvaŭ možna znajści na sajtach Ministerstva lasnoj haspadarki i samich lashasaŭ.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Što kažuć u Spasa-Jefrasińnieŭskim manastyry pra svaju zahinułuju rabotnicu1

Što kažuć u Spasa-Jefrasińnieŭskim manastyry pra svaju zahinułuju rabotnicu

Usie naviny →
Usie naviny

Para padmanvała mužčyn na sajtach znajomstvaŭ — klunuli 60 čałaviek1

«Łukašenka nazvaŭ nas deziercirami». Historyja biełaruski, jakaja ŭ 1970‑ja ŭciakła ź biełaruskaha kałhasa ŭ Litoŭskuju SSR2

Žycharku Maładziečna, jakaja vyjšła ź bieł-čyrvona-biełym ściaham u pieršyja dni vajny, asudzili da 3 hadoŭ kałonii2

«Kali pasadziać znoŭ, to pasiadžu». Pačobut pra svajo vyzvaleńnie, kamiery śmiarotnikaŭ, bitvu za honar u sudzie i žadańnie viarnucca13

Cichanoŭskaja pryjechała na Samit jeŭrapiejskich lidaraŭ u Jerevan3

U Kamianieckim rajonie ŭčora prapała siamihadovaja dziaŭčynka. Jaje znajšli ŭ vadzie1

Zatrymanyja Volha Muskaja i Valery Krasnahir1

Sieviaryniec vydaje knihu, dzie budzie 71 biełaruski chram, što jon namalavaŭ z turmy i kałonii dla syna2

Z čornaha śpisu artystaŭ prybrali try hurty. Dazvolili navat «Kino»11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što kažuć u Spasa-Jefrasińnieŭskim manastyry pra svaju zahinułuju rabotnicu1

Što kažuć u Spasa-Jefrasińnieŭskim manastyry pra svaju zahinułuju rabotnicu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić