Na vulicach Hrodna paviesiać šyldy ź ich histaryčnymi nazvami

Dapoŭnić sučasnyja nazvy vulic šyldami ź ich histaryčnymi adpaviednikami Hrodna.life prapanavaŭ u kancy minułaha hoda. Pietycyju padpisali amal 1000 hrodziencaŭ, jaje ŭchvaliŭ harvykankam, a ŭ novym hodzie razhledzieła tapanimičnaja kamisija.
Pra toje, jak staryja nazvy šukalisia, sistematyzavalisia i adbiralisia raskazaŭ historyk Andrej Vaškievič.

Sa słovaŭ historyka, takaja praca viadziecca vielmi daŭno i samymi lepšymi śpiecyjalistami horada. Kaliści šukaŭ byłyja nazvy vulic pieršy kiraŭnik muzieja Juzef Jadkoŭski, u naš čas — krajaznaŭca Aleś Hościeŭ, historyk Juryj Hardziejeŭ, savieckim pieryjadam hruntoŭna zajmaŭsia Viktar Sajapin. Ad pačatku 90-ch heta rabili tapanimičnyja kamisii. Tamu, kali Andreju Vaškieviču i Vitalu Karnieluku daručyli sabrać histaryčny materyjał, to praca palahała ŭ asnoŭnym na abahulnieńni infarmacyi.
«Heta taksama sprava niaprostaja, ciažkaść była ŭ tym, što tapahrafičnaja sietka Hrodna ŭvieś čas źmianiałasia. Badaj što ŭsie vulicy za vyklučeńniem niekalkich u centry ŭvieś čas mianiali svaju trasiroŭku — pryrastali novymi kavałkami, u rozny čas skadalisia z roznych adrezkaŭ troch, čatyroch, a to i piaci sučasnych vulic, uklučali ŭ siabie rynki ci inšyja abjekty», — raskazvaje Andrej

Niezvažajučy na ciažkaści, adnavić histaryčnyja nazvy ŭ Hrodnie było b vielmi dobra, miarkuje jon. Bo Hrodna adzin ź niamnohich biełaruskich haradoŭ, u jakim socyatapahrafiju i tapanimiku možna adsačyć ad ChVI starodździa, a niekatorych vulic, takich jak Zamkavaja, navat ad XV.
«Budziem mieć za śpinoju amal 500 hadoŭ historyi hrodzienskich vulic», — kaža Andrej.
Toje, što nazvaŭ u kožnaj vulicy akazałasia šmat, tłumačycca źmienaj sposabaŭ nazyvać vulicy. Spačatku kazali prosta «ad takoha da takoha miesca». Naprykład — «Ad Jana Chajnoŭskaha da vady» ci «Ad Niamieckaha rynka da Haradnicy». Paźniej vulicy stali nazyvać pa raźmieščanych na ich charakternych abjektach. Tak źjavilisia nazvy kštałtu Bryhickaj

Dalej, u carski čas, u druhoj pałovie XIX stahodździa — pačatku XX pačali źjaŭlacca «ideałahičnyja» nazvy — Muraŭjoŭskaja ci Suvoraŭskaja vulicy. Niekatoryja ź ich źjavilisia litaralna napiaredadni pieršaj suśvietnaj, pierad uvachodam u Hrodna niamieckich vojskaŭ. Tady byŭ taki ŭzdym patryjatyzmu, što vulicu Kupieckuju (sučasnuju Karła Marksa) pieranazvali ŭ Ramanaŭskuju, a Muraŭjoŭskuju — u Kutuzaŭskuju. Hetyja nazvy navat nie paśpieli tołkam zamacavacca ŭ śviadomaści haradžan i na mapach. Na akupacyjnych niamieckich kartach taho pieryjadu vulicy byli padpisany pa-staromu: Händler Strasse — Kupieckaja i Muraviev Strasse — Muraŭjoŭskaja
Raskazaŭ Andrej Vaškievič i pra nieabchodnaść vielmi ŭvažliva pracavać z mapami, bo niekatoryja hrodzienskija tapomimy «mihravali». «Naprykład, vulica Fabryčnaja ŭ rozny čas źjaŭlałasia ŭ roznych častkach Hrodna, taksama jak i Droŭny rynak. U 30-ja hady jon znachodziŭsia na skryžavańni sučasnych Lermantava i Horkaha, a ŭ 60-70-ja — tam, dzie schodziacca zaraz vulicy Kirava i Paŭłoŭskaha».
Niekatoryja vulicy zachoŭvali svaje nazvy praz uvieś čas isnavańnia. Praŭda, ludzi defarmavali słovy ŭ bolš zrazumiełyja ci zvykłyja. Tak, vulica Kalučynskaja isnuje ad ChVI stahodździa. Była jana za hety čas i Kałažanskaj, i Kałožskaj, a za carskim časam niekalki razoŭ uzhadvałasia navat jak Kałužskaja. Užo tolki na pačatku 90-ch historyki śviadoma viarnuli joj pačatkovuju nazvu.

Tyja 16 vulic, što atrymajuć šyldy z histaryčnymi nazvami pieršymi, na dumku Andreja Vaškieviča «bolš-mienš biassprečnyja». Chacia taja ž Vialikaja Trajeckaja siońnia značna daŭžejšaja, čym była niekali. Histaryčna heta vulica išła tolki da Niamieckaha Rynka (prykładna tam zaraz Abuchaŭskaja krama), a dalej miaściłasia jaŭrejskaja słabada, sa svaimi vulicami i zavułkami.

Što da astatnich 43 vulic, dla jakich šyldy zrobiać paźniej, to niekatoryja ź ich zastalisia tolki jak «kaardynaty na płaniecie Ziamla». Naprykład, pad vulicaj Davyda Haradzienskaha, što źjaviłasia ŭ 60-ja hady, u roznyja časy prachodzili kavałki vulicy Padzamča ci Pralnaha zavułka. Zaraz jany hłyboka pad ziamloj i faktyčna bolš nie isnujuć.
Ciapier čytajuć
Pamiatajecie Daniiła z Ofisa Cichanoŭskaj, jakomu za dva dni sabrali hrošy na ankałahičnuju apieracyju? Jamu napisaŭ toj samy adnakłaśnik, jaki jaho ŭdaryŭ — z čaho ŭsio i pačałosia
Kamientary